Marianina trinásťročná dcéra sa koncom minulého roka v škole dozvedela, že v ich ročníku budú spájať triedy. Triedna učiteľka žiakom povedala, aby napísali, s kým by chceli byť v triede. V prvý školský deň však prišla dcéra domov s plačom, že triednu má tú istú, ale všetky kamarátky sú v inej triede. Mariana nevie, či má ísť za učiteľkou a požiadať ju, aby dcéru preložila do triedy, kde sú kamarátky. Obáva sa, ako sa potom bude vzťah medzi dcérou a učiteľkou ďalej vyvíjať.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Ako by ste sa zachovali na Marianinom mieste? Išli by ste za učiteľkou, alebo si myslíte, že 13-ročné dievča by už malo takúto situáciu zvládnuť samo?

Mne sa stalo niečo podobné, akurát to nikto neurobil naschvál. Moja mama a mama mojej najlepšej kamarátky išli preto spolu za riaditeľkou, aby nás dali do jednej triedy. Keďže sme boli dve triedy po štyridsať žiakov, nebol problém nájsť niekoho, kto bol na tom podobne a s radosťou sa so mnou vymenil. Vtedy som mala deväť a trúfam si povedať, že to ovplyvnilo celý môj ďalší život.

ooo

Aj v škole mojej dcéry - siedmačky - sa spájali triedy. Dcéra teraz nechce chodiť do triedy, ktorú jej určili, aj kvôli kamarátkam, ktoré jej chýbajú, ale aj kvôli učiteľom. Je jasné, že dieťa má obľúbeného učiteľa, ktorý ho pochváli a podporuje v snažení. Dieťa k nemu inklinuje viac ako k učiteľovi, ktorý ju pri dvojke posmelí slovami, no sklamala si ma, máš naviac. Mali sme výborné vysvedčenie a doma problémy so známkami nemáme, ale rada by som dcére pomohla. Doma plače a vidím, že je nešťastná, len neviem, či potom tento spôsob riešenia problému nebude vyžadovať aj inokedy.

ooo

Vzťah dieťa - učiteľ je nerovný. Dieťa chápe svet po svojom a učiteľ tiež, ibaže na rozdiel od dieťaťa má možnosť vďaka vzdelaniu a skúsenostiam svoje konanie ovplyvňovať. V súčasnosti je mnoho učiteľov na hranici normálnosti, pretože platy vyhnali tých schopnejších inde a zostáva len spodina, dôchodcovia a úplní rojkovia. Tá prvá kategória si často svoju frustráciu vybíja na deťoch, ktoré sa nevedia a ani nemajú možnosť brániť. Preto má byť pre učiteľa v otázkach rozhodovania partnerom rodič. V poslednom čase som počul o mnohých prípadoch v našom školstve, ktoré by boli naozaj pre psychiatra. Svedčí o tom aj počet vystresovaných detí, ktorým sa škola protiví. Naše školstvo sa podobá viac na basu ako na "prípravovňu" na život. Prečo vôbec prichádza k situáciám, že dieťa je vytrhnuté z kolektívu priateľov a tohto zázemia sa musí dožadovať pomaly kolkovanou žiadosťou? Násilie môže mať rôzne podoby a to, čo sa deje v školách, bolí viac, lebo deti sú zraniteľnejšie. Myslím si, že je správne, ak dieťa cíti podporu rodičov v tomto školskom systéme. Normálne by však bolo, keby cítilo, že aj učiteľ má preň dostatok pochopenia a podpory .

ooo

Mal som trikrát dvojku zo správania, poznámok plnú žiacku knižku a v triednej knihe vyhradený list na poznámky. Dnes, tridsať rokov po skončení základnej školy, to všetko hodnotím presne tak isto ako vtedy. Mali sme jedného učiteľa a plno učiteliek. Učiteľovi Husárkovi stačilo k neotrasiteľnej autorite, úcte a všeobecnej obľúbenosti, že na nás nikdy nekričal, nedával poznámky a rešpektoval nás. Ale stačilo, aby povedal - hanbi sa chlapče - a nikdy v živote som sa tak nehanbil. A pokiaľ ide o niektorých učiteľov a pedagógov, bolo to asi takto: bol som grázel zrelý na polepšovňu až dovtedy, kým pedagogický zbor našej základnej školy nezistil, že mama robí v Mototechne. Odvtedy som bol už len enfant terrible.

ooo

Deti si často vymýšľajú, aby ospravedlnili svoje správanie, a rodičia ich v tom podporujú. Mal som spolužiaka, ktorý pri stolnotenisovom zápase v triede počas prestávky hodil od zlosti raketu do okna a rozbil ho. Keď triedna chcela, aby ho zaplatil, povedal doma, že raketa sa mu len vyšmykla počas hry, a matka sa prišla hádať s učiteľkou. Iný spolužiak robil neporiadok na chodbe a keď naňho učiteľ kričal, tak povedal otcovi, starostovi obce, že mu dal učiteľ facku. A učiteľ mal problém.

ooo

Situáciu by mala Mariana riešiť s riaditeľstvom školy a trvať na presune dcéry do inej triedy. Ak dcéra nemala niečo na rováši - napríklad obťažovanie spolužiačok, nie je dôvod trhať kamarátske vzťahy tak, ako to urobila jej učiteľka.

ooo

Na základe svojich skúseností môžem zodpovedne povedať, že keď sa dieťa na učiteľku sťažuje, tak bude chyba v učiteľke. Vždy.

ooo

Kedysi by som nebol veril, že niektorí učitelia a učiteľky berú niektorých žiakov ako protivníkov a nepriateľov - dnes už o tom nepochybujem. Pokiaľ ide o otázku, či by som išiel v takomto prípade orodovať za dieťa do školy, tak v tom mám jasno - nešiel by som. Dieťa by som však poučil, že existujú ľudia, ktorým treba v určitých situáciach preukazovať akurát povinnú zdvorilosť.