ZUZANA ZÁHRADNÍKOVÁ (25) sa narodila v Bratislave. Minulý rok skončila Ekonomickú univerzitu, Fakultu medzinárodných vzťahov. Už na škole pracovala v medzinárodnej študentskej organizácii AIESEC, ktorá pôsobí v deväťdesiatich krajinách celého sveta. AIESEC ponúka rôzne typy praxe. Práve vďaka takejto praxi sa Zuzana dostala na sedem mesiacov do Peru, kde pracovala s deťmi peruánskych Indiánov žijúcich v slumoch Limy. V súčasnosti je na ročnom pobyte v Dánsku, kde sa zúčastňuje sa medzinárodnom programe EuroClass 2005/2006, ktorý je podporovaný Európskou úniou.
Keďže Zuzana Záhradníková veľa cestuje, má množstvo skúseností s cudzokrajnou kuchyňou. Nejaký čas žila vo Francúzsku, v Španielsku, na Kanárskych ostrovoch, v USA, no jej favoritom sa jednoznačne stala južanská stredomorská kuchyňa. Ľahká a zdravá, plná rýb, ovocia a zeleniny, k tomu dobré červené víno. Najzaujímavejšou kulinárskou skúsenosťou bol však pre ňu sedemmesačný pobyt v Peru. "Je to obrovská krajina a aj strava je tam veľmi pestrá. Iná v džungli, iná v horách, pri mori. Bolo to, akoby ste precestovali veľký kus sveta, lebo v každom kúte krajiny ponúkali jedlo, ktoré nikde inde nenájdete."
Najmenej Zuzane vyhovovala strava Indiánov z hôr, ťažká a mastná. Pripomínala jej jedlá slovenských gazdov, ktorí celé dni lopotili na poli, a tak sa museli výdatne najesť. Základom indiánskeho jedálnička je mäso, zemiaky, ktorých tam však je asi tridsať druhov, a rozličné obilniny. Naopak chýba zelenina, šaláty.
"No čo je naozaj typické iba pre tieto vyššie oblasti, je chov morských prasiatok. Majú ich tam ako u nás sliepky. Mäso je celkom dobré, niečo ako zajačina, ale určite je iba pre silné žalúdky. Servírujú ich totiž vcelku aj s hlavou, labkami, takže na tanier je veľmi zvláštny pohľad."
V horách tiež všetci žujú koku, ktorá zaháňa hlad a smäd, dodáva energiu a pomáha organizmu, aby sa lepšie adaptoval na vysokú nadmorskú výšku. Zuzana síce koku nežula, ale dala si aspoň kokový čaj.
Surová lahôdka
Ani v peruánskej džungli sa neje najzdravšie, typické sú ťažké vyprážané jedlá.
"Všetko vyprážajú, ešte aj banány. Úžasné však je, že sa tam urodí veľa nádherného ovocia. Keď v našom obchode kúpite mango, má pätnásť centimetrov, tam dorastá do štyridsaťcentimetrovej dĺžky a má úplne inú chuť."
Zuzane najviac chutilo na pobreží. A keďže počas peruánskeho pobytu pobudla najdlhšie v Lime, ktorá leží na brehu mora, rýb a morských príšer si užila do sýtosti. Nadchlo ju najmä ceviche, surová morská ryba macerovaná v limetkovej šťave.
"Ak by ste sa Peruáncov pýtali na nejaké národné jedlo, väčšina by uviedla práve toto. Naozaj je to skvelé, ohromne osviežujúce v horúcich dňoch. A vraj výborne pomáha aj po opici. Ceviche som sa pokúšala pripraviť aj po návrate na Slovensko, ale je to trochu problém, lebo naň treba čerstvú morskú rybu. Našťastie, Peruánci mi poradili verziu, kde sa používa kura. Výsledok je rovnako skvelý, v podstate ani nerozoznáte, že nie je z rybieho mäsa."
Pozor na Incacolu
Keďže pri Peru ležia Chile a Argentína, krajiny vyhlásené červenými vínami, aj v Peru je víno obľúbené. Typickým nápojom je však pisco, destilát z hrozna, z ktorého Peruánci pripravujú miešaný nápoj pisco sour. Je to vínovica s limetkovou šťavou a penou z vaječného bielka posypaná škoricou a podávaná s drveným ľadom. Opäť veľmi osviežujúce v horúcej klíme.
V Peru je aj veľa surovín, ktoré inde na svete nenájdete.
"Napríklad lukuma, ovocie s oranžovou dužinou. Rozmixovanú ju dávajú do koktailov, jogurtov, robia z nej skvelú zmrzlinu. Indiáni si veľmi potrpia aj na liečivé byliny. Vyrábajú z nich sirupy, ktoré potom pridávajú do jedla. Väčšinou majú energetizujúci účinok. Obľúbená je najmä maka, ktorej sa pripisuje množstvo liečivých účinkov. Už som sa s ňou stretla aj v zahraničí, kde z nej vyrábajú ,zázračné' tabletky."
Zuzana, naopak, neodporúča piť miestnu Incacolu.
"U Peruáncov je síce veľmi obľúbená, ale nestretla som cudzinca, ktorému by chutila, lebo je odporne sladká."
Chilli a kukurica favoritmi
Peruánci sú veľmi spoločenskí a každé jedlo je v rodine udalosťou.
"Stoluje sa dve hodiny, podáva sa množstvo chodov. Najdôležitejší je obed, ktorý, rovnako ako my, začínajú polievkou a končia dezertom. Populárna je napríklad kačica so zelenou ryžou, do ktorej vmiešajú rozličné bylinky, tiež alpaka, zviera podobné lame, alebo zapekaná štipľavá paprika plnená syrom. Sladkosti sú dosť jednoduché. Typické sú malé koláčiky s karamelovou polevou alebo už spomínané výrobky z lukumy. Večera je ľahká, nejaké žemličky so studenými nárezmi."
Treba zdôrazniť že Peruánci majú radi štipľavé jedlá. Na výber majú množstvo pálivých papričiek všetkých tvarov, farieb a veľkostí. Servírujú ich ku každému jedlu, nasekané v mištičke spoločne s cibuľou, olejom a octom.
"Túto salsu si dávajú do všetkého. A na stole tiež nikdy nechýbajú pražené kukuričné zrná. Kukurica je tam však iná než naša, oveľa väčšia. Je častým jedlom v najchudobnejších oblastiach, kde z nej varia rozličné kaše. Mne chutil tamal. Urobili čosi ako kukuričné cesto, ktoré naplnili mäsovou plnkou, zmes zabalili do banánového listu a vzniknutý balíček ešte uvarili."
Trampoty s haluškami
Zuzana svojim priateľom v zahraničí vždy uvarí aj nejakú slovenskú špecialitu. Nie je to však vôbec jednoduché.
"Napríklad v USA som sa pokúšala uvariť bryndzové halušky. Na internete som našla radu, že bryndza sa dá nahradiť syrom feta zmiešaným s roztierateľným syrom. Naozaj sa to bryndzi podobalo, väčším problémom však bolo cesto. My ho doma robíme redšie, takže sa nedá hádzať z lopárika, no oni naše sito s veľkými dierkami nepoznajú. Napokon som v kuchyni našla čosi podobné, ale bez krajov, takže cesto sa neustále prelievalo. Bolo to dosť dobrodružné varenie."
Čo sa, naopak, Zuzane osvedčilo, sú palacinky.
"Peruánci poznali iba francúzske palacinky - crepes, ktoré sú oveľa tenšie. Naše ich nadchli. Na rozlúčkovú párty som ich musela narobiť asi sto. Pomáhali mi miestne kuchárky, ktoré vymysleli skvelú polevu. Skaramelizovali cukor, do ktorého pridali škoricu a klinčeky a trávu citronelu. Vznikol sirup, ktorým palacinky poliali a malo to veľký úspech."
FOTO - ARCHÍV Z. Z.
Recepty Zuzany Záhradníkovej
Ceviche
800 g surovej čerstvej morskej ryby s bielym mäsom alebo surové kuracie prsia, jedna veľká červená cibuľa, chilli papričky posekané na kúsky, šťava zo 16 limetiek, soľ
Rybu alebo kura nakrájame asi na jedenapolcentimetrové kocky. Posypeme cibuľou nakrájanou na tenké pásiky a zmes posolíme. Pridáme chilli papričky, zalejeme limetkovou šťavou a premiešame. Necháme postáť zhruba pol hodiny, kým mäso nezbelie, a hneď podávame.
Limská causa
Zemiaky, pasta z chilli, majonéza, sterilizovaná kukurica, konzerva tuniaka, olivy, krevety, avokádo, soľ, limetky alebo citróny, šalátové listy
Zemiaky uvaríme a s vodou, soľou, citrónovou šťavou a s pastou z chilli papričiek rozmixujeme na hustejšiu kašu. Do misy z jenského skla dáme asi centrimetrovú vrstvu kaše, potrieme majonézou a na to dáme vrstvu sterilizovanej kukuričky. Opäť dáme vrstvu kaše, majonézu a plátky avokáda, na to ďalšiu vrstvu kaše, majonézu a tuniak. Zakončíme vrstvou kaše, ktorú ozdobíme olivami a krevetami. (Na vrstvy môžeme použiť aj iné ingrediencie podľa chuti, napríklad vajcia natvrdo, syr, mäso, údenáč).
Necháme stuhnúť v chladničke, rozkrájame na štvorčeky veľkosti krémeša a servírujeme na šalátovom liste so salsou. Salsu pripravíme z posekanej červenej cibule, chilli, petržlenovej vňate, olivového oleja a limetkovej šťavy prípadne kvalitného octu.
FOTO
