Anglický lektor Terry Beavington (vľavo) sa rozhodol žiť na Slovensku. Do Anglicka sa už nechce vrátiť. Tunajšie prostredie ho nabáda k písaniu - je autorom už vyše sto básní, ktoré vznikli počas jeho pobytu v Štúrove a okolí. Hovorí, že inšpirácia tvorí iba desať percent tvorby, ostatné je tvrdá robota. A hlavne, treba k tomu veľa, veľa spirituality. Na snímke s priateľom Normanom z Birminghamu, pôvodom Škótom, ktorý sa chce tento rok tiež usadiť v Štúrove. Precestovali spolu už takmer celé Slovensko.

Pred siedmimi rokmi sa Norman Leslie z Birminghamu vybral na Slovensko. Keď sa ho vo vlaku smerujúcom do Budapešti colníci vypytovali, kam cestuje, všelijako sa im snažil vysvetliť, že vystupuje v Štúrove a ide navštíviť svojho priateľa z Anglicka. Svoj nie celkom pochopený prejav napokon zakončil slovom Terry. "Aha, Terry!" zaplo colníkom. A hneď bolo všetko jasné.

Na hraniciach v Štúrove funguje toto meno ako zázračné slovíčko. Patrí Terrymu Beavingtonovi, ktorého tu od istého času poznajú všetci. Hoci je len jedným z mnohých anglických lektorov, ktorí prišli na Slovensko učiť svoj materinský jazyk, pre Štúrovčanov je čímsi výnimočný. Je to ich Terry.

Kto sú native speakeri

Po roku 1989 je native speakerov, teda učiteľov svojho materinského jazyka v cudzine, čoraz viac aj u nás. Často to bývajú ľudia, ktorí chcú cestovať, meniť krajiny, obklopovať sa rôznymi kultúrami, rozumieť im. Krajiny bývalého východného bloku sú pre nich stále zaujímavou skúsenosťou a výučba materinského jazyka je v zásade jednoduchým a celkom príjemným spôsobom, ako istý čas pobudnúť na jednom mieste, celkom slušne sa uživiť a spoznať krajinu cez ľudí. A tak úspešne konkurujú vyškoleným pedagógom, ktorí, kým získajú potrebný certifikát, študujú cudzí jazyk v dlhoročných kurzoch alebo na vysokých školách.

Úroveň a kvalita jazykovej výučby môže byť v oboch prípadoch diskutabilná. Sú študenti, ktorí vravia, že je lepšie učiť sa jazyk len konverzáciou od niekoho, kto ním prirodzene hovorí, a gramatika vlastne ani nie je dôležitá. Druhí potrebujú hlbšie spoznať štruktúru jazyka, nedokážu sa učiť iba z fráz, preto ich môže lektor, ktorý síce perfektne hovorí materčinou, no nemá skúsenosti s jazykovedou, skôr zablokovať.

Učiť sa cudzí jazyk na viac spôsobov je fajn. Stojí to však peniaze, čas a energiu. Majitelia a pracovníci jazykových škôl ponúkajú rôzne metódy na rôznych úrovniach s rôznymi typmi lektorov. Do akého levelu sa zaradiť, každý sám zvažuje. Isté je, že ak to v komunikácii medzi študentom a lektorom zaiskrí, jazykolam môže obom spôsobovať radosť.

O pôvode porozumenia

Tak je to aj v Terryho prípade. Učiť materinský jazyk začal v Štúrove a nerátal s tým, že ho tunajší pobyt nadobro pohltí. Zrazu našiel nový zmysel života nielen v práci, ale aj na mieste, kde ju vykonáva. Jeho študenti nedajú naňho dopustiť, doslova ho milujú. Tvrdia: je to človek, ktorý si vás na kurze okamžite získa. Každá hodina s ním je zážitok. Dokáže s vami hovoriť, samozrejme, po anglicky, o čomkoľvek, a vy máte vždy pocit, že si rozumiete.

Terry má írsky pôvod, jeho rodina sa svojho času adaptovala na anglickú. Preto, ako sám hovorí, chvíľu je Angličan, chvíľu Ír. Mesto na slovensko-maďarskej hranici mu stále viac pripomínalo jeho zmiešanú, anglicko-írsku identitu. Po čase sa rozhodol, že práve tu sa definitívne usadí.

Osud zaslaný faxom

Keď ešte žil v Birminghame, pracoval v sociálnych službách a precestoval svet. V našich končinách sa prvý raz ocitol pred deviatimi rokmi, keď ho z agentúry poslali do českej Ostravy na povinnú trojmesačnú pedagogickú prax. Krátko na to, ako sa vrátil do Birminghamu, našiel v novinách inzerát, ponúkajúci prácu učiteľa angličtiny na Slovensku. Hneď naň odpovedal. "Ukázali mi mapu Slovenska a opýtali sa ma, kde by som asi tak chcel učiť," vraví. "Práve keď som zauvažoval, že možno také Vysoké Tatry by mohli byť zaujímavé, prišiel do londýnskej kancelárie fax. Hľadá sa učiteľ angličtiny v Štúrove." Terry sa pozrel do mapy a povedal si: to by mohlo byť romantické.

Strategické miesto

"Dvadsiateho ôsmeho decembra roku 1996 som opustil Britániu," spomína. "Cesta autobusom bola veľmi dlhá a studená. Dvadsať stupňov pod nulou, husté sneženie, hotová nočná mora. Nevedel som, ako to prežijem, keď nie som Eskimák."

Ako prvý sa Terrymu v Štúrove prihovoril Tomáš, v tom čase adept vhodný pre začiatočnícke štúdium angličtiny, dnes jeho manažér a tlmočník. Ako inak, hneď sa spolu vybrali na pivo. A tak cudzinec spoznal dôležité strategické miesto - novootvorenú krčmu s nádychom írskeho pubu. Tu sa o Terrym onedlho vedelo viac, než vie o sebe on sám. A pocit, že je to tak, si Terry obľúbil.

Tempo, ktoré pobáda

Sedíme v Terryho sídliskovom byte. Je zariadený skromne, nie je tu ani kus nábytku navyše. Kuchyni zabezpečujú luxus iba koreniny, ktoré pri varení rád používa. V izbe pri posteli sa kopia knihy a odborné brožúry. Okrem staršieho televízora tu nie je nič, čo by mohlo zbytočne rozptyľovať. Snáď malá zarámovaná fotografia so ženským portrétom. "To je sestra," vysvetľuje Terry. Ešte je tu soška Panny Márie na nočnom stolíku. A vedľa stará slovenská desaťkorunáčka so Štefánikovým portrétom. To je všetko. "Toto miesto pobáda moje tempo," vyjadruje pomaly, zreteľne a jednoducho svoj zvláštny vzťah k mestu, v ktorom žije. Keď hovorí, vyberá slová, ktorým sa dá dobre porozumieť.

Jazykový guláš

Najprv o pocite bezmocnosti, ktorý sa človeka bez znalosti jazyka v cudzej krajine chytá. Pre Terryho sa na istý čas stali traumatické celkom jednoduché veci - ísť nakupovať, sadnúť na autobus či opýtať sa na cestu. "Prvé mesiace boli hrozné," priznáva. "Poznal som zopár českých slov, inak nič. Bol som úplne zmätený z toho, že sa tu hovorí dvoma jazykmi. Zo začiatku som maďarčinu a slovenčinu vôbec nevedel rozlíšiť."

Asimilácia

Ír, adaptovaný na Angličana, postupne pochopil výhody aj nevýhody života v dvojjazyčnom prostredí. Keď sa dnes niektorí jeho tunajší priatelia začnú hádať, či boli v Štúrove prví Maďari alebo Slováci, povie im, že to boli Kelti, a je to vybavené. Postupne si u Štúrovčanov získal také sympatie, že mu ich hocikto z domácich môže závidieť. Dnes, keď sedí vo ‚svojej' krčme, nestíha kamarátom podávať ruku. "Myslel som si, že tu zostanem jeden, najviac dva roky," vraví. "Ale nie a nie zbaliť si kufre a odísť domov. Vlastne som si ani neuvedomil, že som sa asimiloval."

V koži Sherlocka Holmesa

Terry sa na učebnice angličtiny nespolieha, slúžia mu iba na gramatiku. Najdôležitejším zdrojom sú preňho noviny, inšpiruje sa zaujímavými článkami. Vytvára si vlastné študijné plány a učebnice. "Raz, počas jedného intenzívneho víkendového kurzu, sme si spoločne vymysleli konverzačnú tému o vražde," spomína jeho tlmočník Tomáš. "Predstavte si firemného manažéra v úlohe vraha, detektíva či policajta. Boli sme do toho takí zažratí, že ešte aj pri obede sme všetci v skupinkách debatovali o tom, ako postupovať v riešení prípadu."

Čo sú veľryby

Terry má podľa slov svojich tunajších priateľov porozumenie v krvi. "Dokáže jazyk odovzdávať tak, ako keď rodičia učia rozprávať svoje deti. Takíto učitelia sa nedajú vychovať, takí sa rodia," hovorí jeho žiačka, pani Margita. "Keď vojde do triedy, v momente sa stáva pánom situácie. Má prirodzenú autoritu, svojím prístupom automaticky búra všetky bariéry. Diskusia vzniká spontánne, my sa automaticky odviažeme a vzťah učiteľ-žiak zostáva úplne rovnocenný," opisuje.

"Pamätám si, ako nám, ešte ako začiatočníkom, vysvetľoval, čo sú to veľryby," spomína Tomáš. "Najprv sme ho nevedeli pochopiť, ale on dokázal použiť také spôsoby opisu, že sme pri zisťovaní jedného slovíčka spoznali ďalších desať."

Básnický duch a učiteľské teritórium

V rámci svojho učiteľského teritória na južnom Slovensku sa Terry musel niekoľkokrát sťahovať. Istý čas žil napríklad v Chľabe, dedinke neďaleko Štúrova, ležiacej v cípe križovatky Dunaja s maďarskými hranicami. Učarovala mu tak, že z neho spravila básnika. "Veľmi romantické miesto. Koniec sveta. Odtiaľ už ďalej cesta nevedie," hovorí lektor, ktorý bol v Chľabe jediným po slovensky hovoriacim človekom.

"Tu sa otvorilo moje umelecké srdce. Odrazu ma voľajako osvietilo. Musel to byť duch," hovorí s anglickým pokojom a tajomným úsmevom na tvári. V hlave sa mu vraj pri písaní vynárajú aj rôzne súvislosti s bývalým domovom, írske motívy. Chce však písať o prostredí, v ktorom žije, o ľuďoch, ktorí ho obklopujú. Svoj vzor vidí vo waleskom poetovi Dylanovi Thomasovi a írskom básnikovi Williamovi Butlerovi Yeatsovi.

Orol vták ako anglická fuška

História Slovenska Terrymu vôbec nie je cudzia. Veľké možnosti jej štúdia v angličtine síce nemá, ale bohato si to vynahrádza návštevami miest, ktoré sa spájajú so životom našich dejateľov. Nemôže napríklad zabudnúť na stretnutie so sochou generála Klapku v Komárne alebo na Štefánika, o ktorom veľa čítal a považuje ho za fascinujúci charakter. "Terry je jedným z najväčších expertov na Štefánika v Štúrove. Môžete ho pokojne vyspovedať," hovorí Tomáš.

Dnes sa už nikto z jeho okolia nepozastavuje nad tým, že vo svojich básňach ospevuje oravský cintorín či slovenský holokaust. Prečo práve tu objavil svoje básnické črevo, nevie presne ani on sám.

Zo slovenských básnikov mu mimoriadne zaimponoval Janko Kráľ. "Orol vták je vynikajúca báseň," rozohňuje sa Terry, "s pomocou jedného môjho slovenského priateľa sme sa snažili preložiť ju do angličtiny, ale je to fuška. Musíte vystihnúť ducha básne, vnímať jej symboliku."

Nie najkrajšie, ale dobre

Keď Norman Leslie, ktorého sme na začiatku spomínali, dostal v roku 1998 od svojho priateľa Terryho list, hneď sa rozhodol pricestovať. "Písal, že to nie je najkrajšie miesto na svete, ale že sa tu dobre žije," opisuje Norman lákavé pozvanie. Norman uistil svoju rodinu, že tu žiadna vojna nie je a že, ako Terry vraví, je tu dobrá úroveň vzdelania. Odvtedy chodí na dovolenku už len sem a tiež sa tu chystá usadiť.

* * *

Terryho rodina je roztrúsená po svete. Rodičov už nemá a on sám si vlastnú rodinu nezaložil. "K Anglicku ma už nič pevne neviaže, moje korene silnejú tu," hovorí. "Chcem tu zostať a už sa nevrátiť." Na otázku, prečo, odpovedá, že verí v ducha ľudskosti a v hlboké vzťahy, ktoré tu stále nachádza.

FOTO - AUTORKA A ARCHÍV T. B.

V Štúrove ľudia hranice naozaj nepoznajú. Ak by ste tu chceli na benzínovej pumpe zaplatiť korunami, nečudujte sa, keď sa vám budú čudovať. "Pohraničný región je veľmi zaujímavý a bohatý na historické udalosti," hovorí Terry (druhý zľava). "Táto časť strednej Európy je v historickom meradle ako veľká železničná stanica. Úplný koktail ľudí, ktorí nie sú viditeľne odlišní. Nikto tu nemôže povedať - som čistý Slovák alebo čistý Maďar. A to sa mi páči. Geografická pozícia Anglicka a Írska neumožnila takú úroveň asimilácie ako tu."

FOTO

Terry s Normanom na zabíjačke v Tekovských Lužanoch. Výlet na Visegrád.