S prekročením rieky Ipeľ v máji roku 1919 vtrhlo vojsko maďarskej Červenej armády aj do slovenských novohradských dedín v terajšom okrese Veľký Krtíš a Lučenec. Tak obsadili aj obec Pôtor, kde sa poponáhľali robiť revolučné poriadky. Nie každý sa im však podriadil. Evanjelický farár Ondrej Šolc bol v tom čase narukovaný a zatiaľ u neho na fare býval jeho brat, ktorý vlastnil poľovnícku pušku. Na výzvu maďarských boľševikov ju neodovzdal a niekto ho udal. Keď mu pušku našli ukrytú v posteli, urobili s ním krátky proces. Postavili ho ku kostolnému múru a jednoducho ho pred týmto svätostánkom zastrelili.

Keďže toto cezhraničné vyčíňanie pokračovalo aj po definitívnom stanovení slovensko-maďarských hraníc, na Poiplie prišli československé vojská. Boli rozmiestnené pozdĺž definitívnych hraníc a dve čaty mali dočasné sídlo aj v Pôtri. Zachoval sa o tom aj vojenský zápisník čatárov Josefa Hessa a Antonína Šímu s osobnými údajmi všetkých vojakov, ktorí strážili hranice. Okrem dvoch Slovákov, Ondreja Bolončana zo Slovenskej Ľupče a Jána Michalka zo Závadky, ostatní vojaci boli Česi.

Intervenčná maďarská Červená armáda sa dlho nevzdávala a na slovenskom pohraničí pomocou svojich kuriérov roznášala a rozhadzovala po slovensky písané propagandistické letáky. Tie mali ovplyvniť Slovákov ako ich proletárskych bratov, ktorí sa vraj dostali do područia spoločného nepriateľa - Čechov. Skutočná snaha týchto "uhorských bratov" však bola celkom iná. Dosiahnuť návrat pomerov a hraníc ako pred rokom 1918. Dosvedčuje to aj text letáku z roku 1919, ktorý som našiel nedávno na povale jedného staršieho neobývaného domu, čo v minulosti patril miestnemu kováčovi.

Ján Jančovic, Nitra

Zachráňme, čo sa ešte dá

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme na mysli?

Posielajte nám fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí, fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce. Zábery dedín, miest, dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny aj zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe.

Časové ohraničenie: dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia.

Tu treba vysloviť dôležitú prosbu: Bez určenia KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií nie je fotografia či písomnosť dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a teda ju nemožno použiť.

Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa.

Ako to chceme použiť?

Najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria originálnu publikáciu.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4,

831 02 Bratislava

e-mail: Q111@stonline.sk