FOTO
Boj
Uíííúúú! Projektil hrôzostrašného výkriku prereže horskú idylu. Ako ostrý nôž mnou prebehne zdesenie. Uíííúúú! Údolím sa znovu nesie krik, tentoraz z väčšej blízkosti. Z húštiny sa vynorí bojovo pomaľovaná postava. Blížiaci sa bojovník vydáva temné hrdelné škreky. Nahé telo zvýrazňujú biele škvrny, na prirodzení má dlhú tekvicu. Nad tvárou, natretou sadzami mu šplhá k nebu čelenka z kuskusu a z peria rajky. Z krovia postupne prichádzajú ďalšie pomaľované postavy, nahoty je priveľa. Belobou sa lesknúce mušličky kauri a prsný pancier mikak odrážajú slnečné lúče. Kančie kly výhražne trčia z nosa. Okolo sa vlní sila nahých, zvieracím tukom pomazaných tiel. Hrdlá vyrážajú hromové wa-wawa ako bojovú hymnu drásajúcu uši. Zvuky pripomínajú nervózny štekot vlčej svorky. Vojnové pokriky postupne zosilňujú, napätie rastie. Spadol som do Dantovho pekla so živými pekelníkmi!
Ľavá ruka náčelníka drží šípy, jeden prikladá na tetivu. Napína luk. Preboha, prečo mieri na mňa?
Stískam v sebe slovko poslednej šance tidak, nie, aby zabránilo streľbe. Záchranné an hano - som dobrý - je nanič, práve to by ho mohlo zaujímať. Tetiva hrozivo zadrnčí, v úľaku reflexívne uhýbam. Netrafil sa? "Divoch" tetivu hrozivo pustil, v poslednej chvíli však šíp šikovne zložil. Zručný trik rýchlych rúk! Som v poriadku, ale bola to nepríjemná chvíľa. Náčelník sa víťazne škľabí, ako ma dostal. Zmaľovaná postava sa šplhá na hliadkovací stĺp, zo strážnej veže odhaľuje nepriateľský útok. Vysoká konštrukcia sa kymáca, idem radšej mimo, nemusí spadnúť práve na mňa. Biela pomaľovaná ruka ukazuje smer, z ktorého sa blížia nepriatelia, náčelník vydáva nezrozumiteľné pokyny. Už vidieť nepriateľskú hordu! Idú odhodlane do boja, strach im chýba. Na trávnatej planine sa začína odvíjať vojnová vrava. Pár chlapov vybieha k nepriateľovi, ktorý je mimo dosahu šípov. Množia sa posmešné výkriky, bojovníci sa striedajú v hanlivých urážkach. Vyrážajú krik jokoik, mávajú zbraňami a metlami z peria a potom sa stiahnu. Sú narážkami aj sexuálne slabosti a nedostatky? "Paroháči! Neškodný posero!" Bojovníci sa približujú na dostrel. Do seba!
Lukostrelci vypúšťajú šípy, ale každý si dáva pozor a uskakuje. Pozorujem mihanie tiel a výhražné prískoky. Taktiku svojich bojovníkov určuje náčelník z chatrného strážneho stĺpu z papekov zviazaných ratanom. Zlieza dole a zapája sa do vravy. V ruke má čarovnú paličku suale z peria kasuára a orchideových vlákien. Bitka plná vzrušenia graduje. Krik získava na sile, bojovníci oproti sebe poskakujú ako kohúti. Vrhajú svoje krátke oštepy, dlhými iba výhražne mávajú. Front sa prelieva vo vlnách sem a tam, kde jedna alebo druhá strana získava prevahu. Muži pribiehajú zozadu na čelo línie, chvíľu bojujú a potom sa stiahnu späť, aby si oddýchli. Tí na predných zraniteľných pozíciách musia byť v pohybe, aby sa nestali jednoduchým terčom. Vo výpadoch veľkolepo demonštrujú silu a nádheru. Predstierajú útok, pompéznosť je súčasť vojny. Bitka je však viac obradným športom, divou a dravou slávnosťou. Som rád, že sa bojovníci venujú sami sebe, stačil mi hlúpy začiatok. Domáci majú v bitke navrch, nepriateľ sa dáva na útek. Je po všetkom. Vychutnávam si kontrastný pokoj, zrazu taký nepríjemný.
Bola to vtedy len bojová hra. V miestnom divom kraji človek nikdy nevie. Sme v Baliemskom údolí ostrova Nová Guinea, kde žijú Daniovia. Sme na území kmeňových vojen!
Vojna bola vždy súčasťou života kmeňa Dani. Krátky výbuch násilia vyvolával dlhú rituálnu vojnu.
Po smrti pôsobí duch nešťastia, kým sa nepodarí zabiť nepriateľa. Zbrane potrebujú spoluprácu duchov, aby mohli zabíjať. Vždy sú duchovia, ktorých treba upokojiť, a nepriatelia, ktorých je nutné zabiť. Súperi v bitke nie sú zúriví, chcú sa hlavne ukázať. Bitka môže byť prerušená trebárs pre dážď.
Bojovníci si nechcú zmočiť ozdoby z peria!
Rituál
Slávnostný rituál sa začína. Dva vojnovo namaľovaní muži prinášajú prasa strelcovi, ktorý pred mužskou chyžou pilamo čaká s lukom. Napadá mi, prečo som taký vzrušený, keď stredobodom záujmu je namiesto svine, idolu našich zabíjačiek, drobné rasa. Streľba z luku ho rituálne zabíja, šíp našiel cestu do prasacích pľúc. Kvikot zasiahnutého zvieraťa bolí v ušiach. Strelec ešte nechutne rozkošnícky "zaštúra" trčiacim šípom v slabnúcom prasati, rev je neznesiteľný, tmavočervená spenená krv strieka z rany. Zabíjanie je zaujímavá zábava, ako prezrádzajú reakcie detí. Mladý krásavec s náhrdelníkom ozdobných mušlí baler si ešte na prasa vystúpi, aby krv viac prúdila. Vyhasnutého tvora položí hlavou smerom k pilamo a skríži mu packy ako znamenie duchom. Tak velí dlhoročná tradícia a zvyky. Dotieravý pes olizuje krv na zvädnutom prasati, ktorému odrezali uši a chvost. Uši sú nečisté, nemôžu ostať v dedine, chvost na banánovej listine odložia pre náčelníka.
Pozornosť všetkých sa sústreďuje na bojovníka, ktorý ma vztýčené prasacie tesáky v nosnej prepážke. (Septum sa prederaví ostňom a prestrkávajú sa ním stále silnejšie papeky, až je otvor dosť veľký aj pre prasacie zuby.) Vlasy má pomazané prasacím sadlom, z čierno-červenej čelenky vystupujú zdobené perá, na temeni je načuchorená ozdoba z peria. Telo sa leskne tukom zafarbených sadzami, na krku visí walimo z kôry a ulít zavinatcov, ktoré chránia pred zlými duchmi. Keďže mušličky slúžia ako platidlo, je náhrdelník aj stálou "portmonkou". Svaly paží a ramien zvýrazňuje teken, náramky zo psej srsti a papradia. Na prirodzenie je nasadená tekvica a na jej konci chvost kuskusa. Bosé nohy stúpajú na drevené polienko, ruky ťahajú výrastok ratanu, ktorý rýchlo kĺže po suchom drievku so zárezmi. Po krátkom usilovnom trení sa z papeka začína dymiť, hrsť suchej trávy zachytáva iskry. Čarovný dych kúzli prvé nesmelé plamienky, sme svedkami zrodenia ohňa. Cesta jeho vzniku je stará 1000 rokov, my sme ju stihli zabudnúť. Oheň sa rodí bez civilizačných nevyhnutností, zápalky nie sú potrebné, živel je zoslaný z nebies. Hladné plamene olizujú prasa a opaľujú štetiny. K slovu prichádza bambusový nôž, ktorý narezáva kožu čierneho prasaťa. Začína sa po obidvoch stranách tlamy, rez pokračuje okolo brucha a medzi nohami až k ritnému otvoru. Kamenná sekera zručného chlapa prasa šikovne porcuje. Na to, že je hrot k papeku pripevnený ratanom, pracuje spoľahlivo. Vyzdobení muži čistia útroby prasaťa hrsťami papradí, čerň rúk sa mieša s červenou farbou krvi, vnútornosti umývajú v prameni deti. V poslednej časti dlhoročného spôsobu porcovania mäsa silné ruky lámu panvu. Mäso krája na dlhé pruhy. Všetko funguje ako "na dráte" (ale práve drôt tu nepoznajú). Prasa uam je najdôležitejší majetok, ktorý vyjadruje cenu ženy. Za dobrú nevestu je aj päť prasiat, u slabšej je to naopak. Pre prasiatko sa vedú vojny ako kedysi v Tróji o krásnu Helenu. Každá časť prasaťa sa dá zjesť, krvou sa natierajú čarovné znaky, chvost a kly sú na zdobenie, penis kancov zaháňa zlých duchov. Pokiaľ prasce nezačnú hrať na bambusové flauty bigon, ťažko ich môžu Daniovia viac využiť.
Spomínam si na české tradície pri každoročnej zabíjačke prasaťa. Som odchovaný jaternicami, krvavničkami, zabíjačkovou polievkou aj tlačenkou, rozmaznali ma zimné hostiny pečeného mäsa s chrenom a horčicou. Ucítim aj tu vôňu prasacích hodov?
"Čo keby som tie prasce ukradol?" pýtam sa jedného z domorodcov, lebo viem, aké je tu prasiatko dôležité.
"Asi by som ťa zabil! Ale dnes už by som ťa nezjedol!" Posun času nejde zabudnúť.
Ukážka z knihy Tamtamy času. Nová Guinea (Svet, o ktorom ste si mysleli, že už neexistuje.) od M. Zikmunda, J. Hanzelku, Miloslav Stingla, Rudolf Švaříčeka.
Český cestovateľ Rudolf Švaříček je fotograf, horolezec, vodák, potápač a dobrodruh. Má za sebou výkony v prieskume extrémnych oblastí i množstvo úspešných výprav a medzinárodných expedícií.
Venuje sa hlavne oblastiam izolovaných etník a jeho doménou je Indonézia i ostrov Nová Guinea.
Publikuje v českých i v zahraničných časopisoch, spolupracuje s Českou televíziou. Je autorom knižky Živá Afrika. Ak je práve v Európe, žije a pracuje v Brne.
