ttiho 57. opera Roberto Devereux, gróf z Essexu.

Hoci európska renesancia predverdiovského belcanta prebieha už od 60. rokov, na Slovensku sa v podstate ešte nezačala. Z viac než siedmich desiatok opier Gaetana Donizettiho je našim divákom s prižmúrením oka známych sotva päť - komické opery Nápoj lásky, Don Pasquale a Dcéra pluku, romantická opera Lucia di Lammermoor a Favoritka.

Uvedenie neznámeho diela, ktoré bohatou hudobnou charakteristikou postáv, krásnymi melódiami a skvelými ensemblami predznačuje Verdiho opery, je samo osebe závažným umeleckým činom. A je udalosťou o to väčšou, ak sa v hlavnej postave kráľovnej Elisabetty po dvoch rokoch na Slovensko vracia jedna z najväčších žijúcich svetových operných speváčok, rodáčka z bratislavskej Rače Edita Gruberová.

Publikum opäť ohúrila nezlyhávajúcou technikou, vďaka ktorej jej hlas znie najmä vo vysokej polohe nádherne sviežo. Pohráva sa s tónom, mazná sa s ním v tlmenom mezza di voce, aby ho vzápätí nechala zaznieť v svietivej výške. Na postavu Elisabetty má vlastnú výrazovú licenciu, v jej podaní je kráľovná nešťastná, osamelá, pološialená žena. Edita Gruberová je najpresvedčivejšia práve vo vypätých dramatických pasážach.

V koncertnej verzii, v ktorej sa predstavila budapeštianskemu a bratislavskému publiku, mala za partnerov mladých spevákov - ruského barytonistu Alberta Schagidullina (Vojvoda z Nottinghamu), maďarskú mezzosopranistku Andreu Ulbrich (Sara) a slovenského tenoristu Michala Lehotského (Roberto Devereux). V stredajší večer si spomedzi nich odniesol palmu interpretačného víťazstva Michal Lehotský, pre ktorého je belcantový repertoár najvlastnejšou pôdou. V ňom dokáže najlepšie zúročiť skvelý cit pre frázu, mäkký tón a vysokú vokálnu kultúru. Viac brilantnosti chýbalo Andrei Ulbrichovej, jej objemný, farebný materiál by sa lepšie uplatnil vo veristickom repertoári, než vo virtuóznych Donizettiho melódiách. Barytón Alberta Schagidullina je krásny v nižšej a strednej polohe, špecifickú farbu však nedokázal preniesť do vyššej polohy, takže hlas neznel vyrovnane.

Hudobne precízne, dynamicky a výrazovo bohaté hudobné naštudovanie, v ktorom sa predstavili orchester Slovenskej filharmónie a Maďarský národný zbor, je dielom rakúskeho dirigenta Friedricha

Haidera, partnera Edity Gruberovej na javisku i v súkromnom živote.

Po koncerte absolvovala "uvítanie do života" slovenská verzia knihy Niela Rishoia Edita Gruberová. A potom nasledovalo úplne nehviezdne vítanie sa s priateľmi a fanúšikmi, ktoré pokračovalo do neskorej noci. Edita Gruberová opäť nesklamala.