Len tak na okraj: frekvencia spisovateľov medzi románovými postavami je niekoľkonásobne vyššia ako frekvencia spisovateľov v bežnej populácii. Len tak naoko: medzi hlavnými hrdinkami kníh, ktoré sa recenzentke dostali do ruky v posledných týždňoch, boli hneď dve spisovateľky: Sumire z románu Haruki Murakamiho a Coco z románu mladej čínskej prozaičky Wei Hui.
Z toho teda vyplýva, že v náhodnej vzorke literárnych hrdinov je významne viac spisovateľov ako v náhodnej vzorke bežnej populácie. Nakoniec, aj medzi hrdinami textov poviedok úspešných v literárnej súťaži Poviedka je nejeden umelec. Zdá sa, že pre píšuceho človeka je písanie samo osebe natoľko intenzívnym a prenikavým zážitkom, že má potrebu zaoberať sa ním a reflektovať ho - a to opäť prostredníctvom seba samého, teda písania.
Pre píšucich ľudí sú takého úvahy spätne vďačným materiálom na čítanie, keďže písanie je samo osebe introvertnou a bežne skúsenosťou, o ktorú sa málokedy podelí (zároveň však natoľko intenzívnou, že sa nám žiada o nej hovoriť), takže píšuci človek sa poteší, keď si (aspoň) v intimite čítania môže o svojom písaní "podebatovať".
Nie samoúčelne venujeme polovicu recenzie o knihe nositeľa Nobelovej ceny, maďarského spisovateľa Imreho Kertésza úvahe o "písaní o písaní" ako o mimoriadne vlastnej skúsenosti. Témou Kertészovej knihy je totiž práve problém možnosti, resp. nemožnosti literárneho spracovania vlastných a veľmi intímnych zážitkov, a to jednak, ako sme u Kertésza zvyknutí, skúsenosti koncentračného tábora, zároveň však skúsenosti písania o koncentračnom tábore. Teda o možnosti, resp. nemožnosti považovať svoje spomienky (len) za materiál na stavbu románového "produktu", čím sa človeku vlastné spomienky odcudzujú.
Slovami autora: Dokud jsem vzpomínal, nedokázal jsem psát román; ale jakmile jsem začal psát román, přestal jsem vzpomínat. Takto je Kertészova kniha akousi reflexiou na kvadrát, teda reflexiou reflexie vlastných spomienok prostredníctvom písania, pričom autor je voči jej možnostiam skeptický.
Aj názov Fiasko možno interpretovať ako narážku na akýsi finálny neúspech hlavného hrdinu, starnúceho spisovateľa (ako ináč?), ktorý si uvedomí, že akokoľvek dômyselne sa snaží zdôvodniť svoje písanie, vlastným spomienkam im ani sám neunikne, ani ich nemôže hodnoverne sprostredkovať. Kertészov román je tak príťažlivý pre každého píšuceho človeka, ktorý si chce s Majstrom, akým Kertész zaiste je, pohovoriť o intimite písania.
Autor: SVETLANA ŽUCHOVÁ(Autorka je spisovateľka a publicistka)
