. Až v pondelok večer sa podarilo diplomatom nájsť spoločnú reč: po roku diskusií sa vraj zhodli na záverečnom texte summitu OSN, ktorý sa dnes začína v New Yorku.
Je to úspech, lebo ešte v pondelok to vyzeralo, že summit sa môže skončiť aj bez dohody. Je to však zároveň neúspech, lebo kompromis má ďaleko od zásadnej zmeny, ktorú by organizácia potrebovala.
Na summit príde viac ako 170 prezidentov, premiérov, monarchov. Už dávno vopred bolo jasné, že stretnutie má byť historickou schôdzkou: organizácia oslavuje 60. výročie vzniku a mnohí uznali, že to je dostatočný vek na zmeny. Na summite by sa mali začať.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan pred rokom predstavil svoju víziu. Organizácia sa mala prispôsobiť potrebám 21. storočia. Potom sa začali zložité rokovania. Z návrhu záverečného dokumentu sa škrtalo, pridávalo, uberalo. Posledné dva týždne mala spory vyriešiť skupina 32 krajín a regionálnych zoskupení. Všetko sa však ešte viac komplikovalo.
"Problém je v detailoch," hovoril agentúre DPA čílsky veľvyslanec Heraldo Muňez. Analytici však upozorňovali, že nezhody sú aj v zásadných bodoch.
Dodnes nie je napríklad jasné, čo s terorizmom. Moslimské krajiny na čele s Palestínčanmi odmietajú všetky definície terorizmu, lebo by to podľa nich znemožnilo právo na odpor proti cudzej okupácii.
Rozvojové krajiny brzdia presun kompetencií na generálneho tajomníka OSN, lebo sa boja, že by potom už nemohli ovplyvňovať chod organizácie.
"Demokracie" ako Rusko, Kuba, Bielorusko, Barma či Vietnam zasa nechcú dovoliť, aby sa zmenila Komisia pre ľudské práva, v ktorej dnes môžu sedieť aj oni.
Rozvojové krajiny sa zasa snažili od spoločenstva získať viac pomoci a bohatí na čele s Amerikou sa bránili príliš záväzným sľubom.
Až v pondelok sa na niečom dohodli. Je však jasné, že o novej tvári svetovej organizácie nemožno hovoriť. Spory medzi chudobnými a bohatými, slobodnými a neslobodnými sú príliš veľké.
Ako prízrak sa tak nad summitom bude vznášať upozornenie amerického prezidenta Georgea Busha spred vojny v Iraku. Bush vtedy povedal, že ak OSN nebude schopná čeliť výzvam súčasnosti, zapadne do minulosti.
Americký veľvyslanec John Bolton povedal, že dohoda "má ďaleko od kultúrnej revolúcie, ktorú by riadenie OSN potrebovalo". Bolton sa ešte pred nástupom do funkcie preslávil ostrou kritikou OSN. teraz tvrdí, že napriek zlej dohode je nádej, že organizácia sa ešte môže zachrániť.
