FOTO - ARCHÍV
Keď slávnostne otvárali železničné spojenie medzi Manchestrom a Liverpoolom, jeho hlavným zámerom bolo dosiahnuť pomerne lacný transport materiálu. Od trate si sľubovali, že posilní celú oblasť, kde v tých časoch prevládala najmä produkcia uhlia a spracúvanie bavlny z kolónií. Tento deň bol však zároveň dňom historicky prvej nehody na železnici, pri ktorej prišiel o život človek. Stalo sa to 15. septembra roku 1830.
Výstavbu trate podporovali obe mestá, horšie to bolo s vlastníkmi pôdy, cez ktorú mala plánovaná železnica prechádzať. Hlavní konštruktéri George Stephenson a Joseph Locke si za pôvodný návrh vyslúžili kritiku vlády. Na jej podnet potom vznikol nový plán trate, ktorý sa vyhýbal viacerým pozemkom. Išlo najmä o pozemky významnejších a majetnejších vlastníkov.
Dôsledkom zmien v trase bola nová prekážka na ceste - takmer päť míľ dlhý úsek prechádzajúci cez rozbahnenú zem a močiare. Keďže vysušiť tieto plochy bolo nemožné, dal Stephenson vyrobiť masívne drevené hranoly, ktoré potom spolu s kameňmi a zeminou ukladali do nestabilnej pôdy. Tieto hrady sa pod traťou nachádzajú dodnes. Keď prechádza vlak, človek stojaci vedľa trate môže cítiť, ako sa mu pod nohami hýbe zem.
Pochybnosti sa objavili aj pri výbere vhodnej a najmä technicky spôsobilej lokomotívy. Preto usporiadali takzvané Rainhillské preteky, kde sa mali predviesť všetky do úvahy pripadajúce stroje. Súťažilo päť lokomotív a po niekoľkodňových testoch a skúškach vyšli zo súťaže víťazne Robert a George Stephensonovci a ich výtvor Rocket, za ktorý okrem výhry 500 libier získali obratom aj kontrakt na ďalšiu konštrukciu lokomotív pre túto trať.
Pätnásteho septembra roku 1830 trať po niekoľkých rokoch prekonávania najrôznejších prekážok konečne slávnostne uviedli do prevádzky. Ani tento deň sa však neobišiel bez problémov. Stala sa tam historicky prvá smrteľná nehoda na železnici.
Obeťou bol istý William Huskisson. Významný miestny politik, autor viacerých reforiem, najmä v oblasti obchodu a nadšený podporovateľ britských železníc. Huskisson bol spolu s niekoľkými ďalšími osobnosťami vo vozni vojvodu z Wellingtonu, a naraz sa vybrali z vozňa von, priamo na trať. Keď okolostojaci zbadali prichádzať druhú lokomotívu, začali kričať. Ľudia sa rozbehli do strán, viacerí sa opäť vrátili do vojvodovho vozňa, no William Huskisson bol príliš pomalý a v rozhodujúcej sekunde zazmätkoval. Zrazila ho práve víťazná lokomotíva Rocket, riadená Josephom Lockom a spôsobila mu vážne zranenia nôh, ktorým po prevoze do nemocnice ešte v ten deň podľahol.
Sprievod napriek nehode pokračoval ďalej až do Manchestru, kde ho vďaka tamojšej značnej nepopularite vojvodu z Wellingtonu medzi robotníkmi privítala spŕška tehál.
Napriek tomuto dramatickému začiatku sa 35 míľ dlhej trati Liverpool-Manchester od prvých týždňov prevádzky darilo. Čoskoro začala slúžiť aj na prevoz pošty a dopravu pasažierov.
Konštruktéra Georgea Stephensona vďaka Rocket dodnes nazývajú otcom britskej parnej lokomotívy. Stal sa slávnym mužom a železničné spoločnosti z celého Anglicka sa predháňali v záujme o jeho služby. Po jeho smrti po ňom a jeho synovi Robertovi pomenovali železničné múzeum a roku 2001 dokonca univerzitu. Jeho trať funguje dodnes, aj keď už plní len sekundárnu úlohu v preprave medzi dvoma priemyselnými centrami Veľkej Británie.
Na mieste nehody roku 1847 postavili sochu na počesť nebohého politika. Od roku 1982 tu však stojí len podstavec - miestni ľudia totiž Huskissona mylne pokladali za obchodníka s otrokmi a sochu zhodili na zem.
V piatok - Agatha Christie
Autor: Lucia Javůrková
