Tepelné straty môžeme minimalizovať zateplením, výmenou dverí či okien, odstránením bariér spred vyhrievacích telies - napríklad skrátením záclon, aby nezakrývali radiátory. Zasiahnuť však môžeme aj priamo do vykurovacej sústavy - najmä v prípade rodinných domov alebo bytov s individuálnym vykurovaním.

Vykurovaciu sústavu tvoria zdroj tepla (zväčša kotol), potrubný rozvod s armatúrami, vykurovacie telesá (radiátory), alebo vykurovacie plochy (pri podlahovom vykurovaní) a regulačný systém.

"Srdcom" sústavy je kotol

Z hľadiska umiestnenia v priestore môže byť stacionárny alebo závesný. Podľa toho, či slúži aj na ohrev úžitkovej vody, môže mať vstavaný zásobník teplej úžitkovej vody alebo byť bez okruhu na jej ohrev. Ďalšou alternatívou sú kotly s prietokovým ohrevom, ktoré sa používajú tam, kde je malý počet odberov vody.

Kotol je vlastne zdrojom tepla, v ktorom prebieha zmena energie z paliva na teplo. Takto vzniknuté teplo odovzdáva zariadenie teplonosnej látke, ktorou je väčšinou voda. Najbežnejšími zdrojmi energie sú najmä plyn a elektrina, no využíva sa i uhlie, drevo, nafta, propán, biomasa prípadne slnečná energia. Základom je výber správneho kotla, pretože kotol s nedostatočným výkonom vykurovacie priestory nevykúri a ak má príliš vysoký výkon bez regulácie, dochádza k prekurovaniu a k finančným stratám. Okrem úspornosti treba brať do úvahy aj rozmery a tichý chod kotla, najmä pokiaľ má byť umiestnený v obytných priestoroch. Pri jeho výbere je najlepšie poradiť sa s odborníkom - projektantom vykurovania.

Pri vývoji kotlov sa už v posledných rokoch prihliadalo najmä na stúpajúce ceny energií a tak-isto na ochranu životného prostredia. Parametre úspornosti a šetrnosti k prostrediu v súčasnosti najlepšie spĺňajú kondenzačné kotly, ktoré sa tiež nazývajú kotly tretej generácie.

"Pri normálnom nízkoteplotnom kotle odchádzajú spaliny s teplotou asi 120-130 stupňov Celzia cez komín či iný vývod priamo von. Teplota spalín

z kondenzačného kotla je závislá od teploty vykurovacej vody, presnejšie od teploty vratnej vody, a pohybuje sa od 55 do 90 stupňov Celzia. Kondenzačné kotly odovzdávajú teplo studenej vode pritekajúcej zo systému a prihrejú ju - takže na jej dohriatie, skôr než sa vráti naspäť do systému, stačí menšie množstvo plynu," vysvetľuje Jaroslav Rehuš zo spoločnosti Protherm. Tajomstvom ich úspornosti je teda využitie časti kondenzačného tepla pary obsiahnutej v spalinách, v dôsledku čoho spotrebujú o 15 percent menej energie než klasické kotly.

Princíp kondenzovania

Je známy už viac než sto rokov, avšak efektívne sa začal využívať len nedávno. Spomínaný proces sa odohráva vo výmenníku, zabudovanom v kotle, ktorý je zvyčajne z nerezovej ocele. Výmenník tvorí spolu s horákom a ventilátorom jadro celého kotla. Je rozdelený na spalinovú časť, ktorú má spoločnú s klasickými kotlami a na kondenzačnú časť, ktorou sa od nich líši. V spalinovej časti výmenníka horúce spaliny klasickým spôsobom ohrievajú vodu a následne sa ochladzujú (kondenzujú) v kondenzačnej časti, čím studenú vodu predhrievajú. Tým, že sa spaliny skondenzujú, do ovzdušia sa dostáva už len zvyškové množstvo škodlivín.

Ceny kondenzačných kotlov sú, prirodzene, vyššie ako u klasických. Je to však investícia, ktorá sa oplatí, pretože sa po niekoľkých vykurovacích obdobiach vráti. S rastúcimi cenami plynu sa doba návratnosti skracuje. Pri súčasnej úrovni cien sa vám rozdiel investícií medzi klasickým a kondenzačným kotlom vráti už v priebehu 2 - 3 vykurovacích období. V Holandsku kondenzačné kotly predstavujú až 80 percent trhu. Vyrábajú sa už aj v slovenskej Skalici, kde spojenie zahraničných komponentov od renomovaných dodávateľov s domácou pracovnou silou a minimálnymi nákladmi na prepravu umožnilo priblížiť ceny kondenzačných kotlov cenám tých klasických.

Optimálne vykurovanie môže byť prostredníctvom veľkoplošných radiátorov alebo podlahou, prípadne kombinované - podľa individuálnych potrieb vykurovaného priestoru.

"V rodinnom dome to môže byť aj kombinácia vykurovania kondenzačným kotlom, napríklad stacionárnym či závesným kotlom Lev, pri využítí panelových radiátorov s veľkou plochou a podlahového kúrenia v obývačke, detskej izbe, či kúpeľni," dodáva Jaroslav Rehuš. "A k tomu možno pridať solárny ohrev teplej úžitkovej vody pre obdobia mimo vykurovacej sezóny." (pr)