Mnohí ľudia túžia po vlastnom dome. No väčšinu určite netvoria tí, ktorí sa rozhodnú pre skutočný originál a požiadajú o projekt architekta. A prečo by mali? Ako napríklad vyzerá dom, ktorý navrhne architekt pre seba a svoju rodinu? Aké má vlastne pri navrhovaní stavby možnosti, v čom spočíva jeho sloboda, ako môže využiť svoje tvorivé schopnosti a čo musí rešpektovať? Zhovárame sa s bardom tohto remesla na Slovensku, s architektom Ivanom Matušíkom.
Čiastočne skrytý za múrom bohato obrasteným popínavou zeleňou stojí tehlový dom zo sedemdesiatych rokov. Nedávno oslávil dvadsiate piate narodeniny. Vystupujeme po vonkajších schodoch okolo japonskej magnólie, vysokých borovíc a kiwi, až sa dostaneme pod pergolu obrastenú krásnym zdravým hroznom. Sem, do malého átria sa otvára cez veľkú zasklenú stenu obývacia izba tohto originálneho domu. Príjemné spojenie interiéru s exteriérom.
"Dom som projektoval ako dvojgeneračný - je rozvrhnutý do troch podlaží, pričom každé predstavuje samostatnú jednotku," vysvetľuje architekt koncepciu svojho domu. "V suteréne je ateliér s horným osvetlením, sauna a garáž, na prízemí jeden byt, v trochu skromnejších dimenziách a na poschodí druhý. Stred každého podlažia tvorí hygienické a konštrukčné jadro; v ňom je umiestnená kúpeľňa, vonkajšie aj vnútorné odpady. Zvyšok priestoru je voľne prepojený, jednotlivé funkčné celky sú oddelené iba nábytkom."
Prechádzame cez príjemne pre-svetlenú obývaciu izbu okolo dverí dvoch malých spální do útulnej hosťovskej izby. Steny spojovacej chodbičky zdobí séria starožitných hracích hodín, ako spomienka na predchádzajúce generácie. "Toto bola izba starej mamy," hovorí domáci pán. Steny miestnosti zdobia staré fotografie, v kúte je vysoko nastlaná pos-teľ, hojdacie kreslo, vitrína a ďalší nábytok zo starorodičovského domu.
Okruhom sa vraciame do vstupnej časti domu, ktorá je zaujímavá tým, že okrem jednej murovanej steny sú ďalšie tri presklené. "Jednotlivé priestory bolo treba oddeliť, ale mojím zámerom bolo, aby človek pri vstupe do domu vnímal priestor všetkých troch podlaží," komentuje pán architekt.
Hostiteľ nás vedie cez voľné dvojramenné schodisko do horného bytu.
"Celý dom je murovaný z režnej tehly takzvanou gotickou väzbou," vysvetľuje cestou Ivan Matušík. "Takáto práca si vyžaduje veľkú presnosť, ale našťastie sa mi podarilo zohnať murára, ktorý dokázal takto murovať. Dnes by som už asi takého nenašiel."
Sme na hornom podlaží a až teraz môžeme naplno vnímať výrazný prvok stavby - originálnu strechu, navrhnutú na princípe obráteného ihlana so sklonom do stredu domu. Pod strechou sa okolo celého domu tiahne priebežná okenná štrbina, ktorý oddeľuje zvislé múry od strešnej konštrukcie. Strecha tak pôsobí odľahčeným dojmom.
"Veľmi dôležitým činiteľom pri architektonickej tvorbe je svetlo - v interiéri aj v exteriéri," vysvetľuje Ivan Matušík. "Priznám sa, že niektoré súvislosti ma prekvapili i pri tomto malom dome až po realizácii. Veľmi kuriózne vyšlo napríklad to, že šikmý strešný podhľad je pri západe slnka presvetlený."
Okrem preskleného pásu pod strechou sú na južnej, západnej aj východnej stene domu okná a nad schodiskom a jedálenským stolom svetlíky, takže celým priestorom preniká rovnomerné, tlmené svetlo.
"A ešte komentár k použitým materiálom," pokračuje pán architekt. "Som vyznávačom monomateriálnosti, preto je lícová neomietaná tehla dôsledne uplatnená zvonku aj zvnútra. Podobne aj keramická dlažba je použitá pri všetkých vnútorných podlahách - od špajze, cez kúpeľňu až po obytné miestnosti. Druhým dominujúcim materiálom je drevo vo svojej prírodnej podobe. Táto materiálová úspornosť totiž priestor opticky zväčšuje a prispieva k dôstojnosti."
Na poschodí prechádzame dennou obytnou časťou, jedálňou, kuchyňou aj spálňou. Sú bez dverí, navzájom sa prelínajú. Dvere oddeľujú len kúpeľňu, situovanú v strede pôdorysu. Kúpelňa je nezvyklo obložená drevom. V jej centre je vaňa - na obklad bol použitý ten istý materiál ako na dlažbu, takže vyzerá akoby z podlahy priam vyrastala.
Opäť sa stretávame so starorodičovským nábytkom, ktorý v kombinácii s moderným dizajnom domu pôsobí prekvapujúco sviežo. Dlhá stena obývacej časti vytvorila priestor pre výtvarné diela. "Mám tu obrazy i plastiky dnes už nežijúcich priateľov - Hložníka, Kostku, Weinera-Kráľa, Jakobyho, Paštéku, Kočiša i pražanky Kuchařovej," hovorí Ivan Matušík. "Aj z ciest do zahraničia som si vždy priniesol vecné spomienky. Napríklad lampu od Jacobsena, vázu a stoličku od legendy dizajnu dvadsiateho storočia - fínskeho architekta Aalta alebo svetoznáme americké kreslo Butterfly. Určitou kuriozitou sú aj originálne Baťove trubkové polokreslá, ktoré sa spájajú s legendárnym Bauhausom pôsobiacim v tridsiatych rokoch. Roku 1963 pri takzvanej modernizácii bratislavského Veľkého Baťu ich odvážali do šrotu, takže sa mi naskytla príležitosť kúpiť ich po šesť korún československých."
Na záver návštevy zostupujeme do ateliéru v suteréne domu. Klíma je tu veľmi príjemná - možno lepšia ako keby bola miestnosť klimatizovaná. Steny pomerne veľkej bielej miestnosti sú plné nákresov a makiet realizovaných aj nerealizovaných stavieb, fotografií aj výkresov. Domáci pán vyberá z knižnice monografiu, ktorá vyšla pri príležitosti jeho päťdesiatročného odborného pôsobenia a ukazuje nám jednu zo svojich najnovších realizácií, rodinný dom Elipsion postavený v Senci.
"Touto stavbou som si potvrdil vstup do dvadsiateho prvého storočia," ukazuje na obrázok zvláštnej stavby Ivan Matušík. "Vychádzal som síce z čias svojej mladosti, keď som bol vášnivý letecký modelár a plachtár, ale technológiu som použil súčasnú. Dom má konštrukciu veľmi podobnú trupu lietadiel - skladá sa z rebier, nosníkov a obvodového plášťa, ale pokrok je najmä v tom, že eliptické rebrá vypálili v košickej dielni laserom z môjho cédéčka priamo do kovu."
"Špecifická spomienka sa spája aj s mojím najväčším projektom - Centrum Obchodná z roku 1970 až 1973," hovorí Ivan Matušík. "Na tomto projekte sme spolu s tridsiatimi spolupracovníkmi v mojom ateliéri odpracovali tisíce hodín. Ale realizácie sme sa nedočkali. Žiaľbohu, aj toto patrí k práci architekta. Ani na realizáciu projektu bratislavského Podhradia z roku 2002, ktorý zvíťazil v súťaži, nestačil verdikt odbornej poroty. Jednoducho - politika a peniaze ovládajú aj súčasnosť."
Návštevu pomaly končíme. Videli sme krásny dom a v ňom plno zdanlivo jednoduchých riešení, ktoré by laikovi len ťažko prišli na um. Presvedčili sme na vlastné oči, že prácu architekta treba rešpektovať a kto chce mať skutočne dobrý dom, mal by sa poradiť s dobrým architektom. Aj preto platí: každý má dom, aký si zaslúži. n
Ivan Matušík
Architekt Ivan Matušík (1930), rodák z Bratislavy absolvoval bratislavskú Fakultu architektúry SVŠT v roku 1953. Vo svojej tvorbe, ktorá už desaťročia predstavuje jeden z vrcholov slovenskej architektúry, vychádzal z tradícií funkcionalizmu na Slovensku, sledujúc zároveň vývoj európskej i svetovej architektúry. Za obchodný dom Prior v Bratislave získal v roku 1969 najvyššie odborné ocenenie - Cenu Dušana Jurkoviča. V roku 1995 mu udelil Spolok architektov Slovenska za jeho celoživotné dielo Cenu Emila Belluša. K jeho posledným najvýznamnejším dielam patrí futuristický rodinný dom Elipsión a víťazný návrh z verejnej anonymnej súťaže na bratislavské Podhradie. Pri príležitosti jeho 50-ročného odborného pôsobenia vyšla rozsiahla monografia Život s architektúrou.
