Bol by to pondelok ako každý iný, keby v to chladné jesenné ráno vo dverách kancelárie nezastal môj kolega Laci Feštajner s úsmevom, ktorý bol nezabudnuteľný. Bolo to zvláštne, lebo každé ráno sa zvykol tváriť ako sa na otca rodiny patrí - zodpovedne a utrápene. Všetci sme ho fascinovane sledovali, ako si sadol na svoju stoličku, oprel sa a s blaženým pohľadom upretým do neurčita predniesol :

"Tento víkend som znovu objavil teplo domova..."

Kolegyňa Mirka vyhŕkla :

"Urobili ste si víkendový program pre celú rodinu?" s dojatým pohľadom a s rukou na hrudi popustila uzdu svojim predstavám, "ráno výlet do prírody, potom súťaživé popoludnie a večer Človeče, nezlob se!"

"Áno, Človeče, nezlob se aj žolík bol, babka s dedkom majú veľmi kreatívne hry, deti boli u nich celý víkend," usmial sa na Mirku zhovievavo Laci Feštajner.

"Laci!" rozvíjajúca sa story odtrhla od strategickej PC hry aj ekonomického experta Goldbergera, "ty si objavil teplo domova sám so svojou manželkou?!"

Laci sa skromne usmial a súhlasne sklopil zrak.

"Počkaj, nič nevrav - určite ste objavili nejakú starú videokazetu!" Goldberger pustil svoje erotické fantázie z reťaze, "natočili ste ju pred mnohými rokmi, keď ste ešte obaja mali vlasy a okrem nich vlastne nič iné na sebe..."

To Laciho na chvíľu vyviedlo zo slastnej spokojnosti :

"Odkiaľ vieš o kazete?!"

"Neboj, Laci, nič nevie. Každý má takú kazetu," upokojila som ho, "to jedna kazeta s tebou urobila také divy?" nechcelo sa mi veriť.

"No, tá kazeta nás potešila, ale najlepšie na celom víkende aj tak bolo, že sme boli obaja vyzlečení!"

Teraz už na Laciho pozerala celá kancelária a čakala pointu.

"Moja žena si obliekla negližé, viete, také, čo vyzerá, ako keby na sebe nič nemala..." pokračoval nadšene Laci.

"A?" Goldberger naňho pozeral so zdvihnutým obočím vyčítavým pohľadom.

"Nainštaloval som nový vykurovací kotol a radiátory," Laci vyskočil a dramaticky zopäl ruky, "neviete si predstaviť, aké to je úžasné, keď po piatich rokoch zrazu nemusíte mať doma pletené ponožky a kožušinovú vestu, keď sa v spálni môžete váľať po posteli len v pyžame a nemusíte sa zazipsovať do polárneho spacieho vaku!"

Bolo to veľmi dojímavé, niektorí kolegovia aj zatlieskali. Prvé, čo ma napadlo, bolo podať Lacimu ruku. Ešte nikdy sa tak neotvoril, mala som pocit, že si zaslúži prejav uznania. Veru tak, pri teple rodinného krbu padajú vlnené spodky aj zábrany ako hnilé hrušky.