Jedným zo spôsobov takzvaného ekologického vykurovania je aj vykurovanie biomasou. Biomasa je vlastne slnečná energia "chemicky zakonzervovaná" v podobe rastlín. Ako zdroj paliva sa využíva už od čias objavenia ohňa. Možno ju využiť nielen na výrobu tepla ale aj na výrobu elektriny v moderných spaľovacích zariadeniach. Dnes sa však často považuje za nízko kvalitné palivo a v mnohých krajinách sa ani neobjavuje v energetických štatistikách.
Na rozdiel od dreva, ktoré sa od nepamäti využíva na varenie i kúrenie, v posledných niekoľkých storočiach ľudstvo využíva hlavne fosílnu formu biomasy - uhlie. Toto palivo vzniklo ako výsledok veľmi pomalých chemických procesov, čo menili polyméry cukrov na chemickú zložku, ktorá nahradila lignín. Tým sa dodatočné chemické väzby v uhlí stali koncentrovaným zdrojom energie. Všetky fosílne palivá, ktoré dnes spotrebo-vávame (uhlie, ropa, zemný plyn) sú v podstate pradávnou biomasou. Hoci fosílne palivá obsahujú rovnaké stavebné prvky (uhlíka a vodík) ako čerstvá biomasa, nie sú považované za zdroje obnoviteľné, pretože vznikali dlhý čas.
Aj z hľadiska vplyvu na životné prostredie je veľký rozdiel medzi fosílnou a obnoviteľnou (čerstvou) biomasou. Pri spaľovaní fosílnych palív sa do atmosféry dostávajú látky, ktoré zhoršujú bilaciu skleníkových plynov v atmosfére. Na rozdiel od nich je spaľovanie čerstvej biomasy z hľadiska emisií skleníkových plynov neutrálne.
Najrozšírenejším palivom z kategórie biomasy je drevo.
Drevo ako palivo môže mať rôznu podobu
- kusové, ako drevný odpad (napríklad vo forme štiepok alebo peliet) alebo môže byť špeciálne pestované ako energetická rastlina (napríklad vŕba).
Existujú však aj iné zdroje, ktoré hrajú významnú úlohu v energetickej bilancii mnohých krajín. Sem patria napríklad organické zvyšky z poľnohospodárskej výroby (slama).
Biomasou je aj bioplyn získavaný zo skládok komunálneho odpadu, čističiek odpadových vôd alebo hnojovice zo živočíšnej výroby.
Biomasa je považovaná za kľúčový obnoviteľný zdroj energie - už dnes
sa podieľa asi 14 percentami na celo-svetových primárnych energetických zdrojoch. Najdôležitejším palivovým zdrojom je však pre tri štvrtiny oby-vateľstva Zeme - používa sa najmä
v rozvojových krajinách. Jej podiel na spotrebe energie v týchto krajinách predstavuje asi 38 percent (v niektorých krajinách až 90 percent). Pri raste populácie a znižovaní rezerv fosílnych palív bude jej význam vo svete pravdepodobne ďalej narastať.
Biomasa je významným zdrojom aj v niektorých rozvinutých krajinách. Vo Švédsku alebo v susednom Rakúsku sa podieľa asi 15 percentami na výrobe energie (u nás je to menej ako 1 percento). Vo Švédsku existujú plány na podstatne vyššie využívanie biomasy, ktorá by mala v budúcnosti nahradiť energiu získavanú v súčasnosti v jadrových elektrárňach. V USA je podiel biomasy na primárnych zdrojoch asi 4 percentá, čo je asi rovnaké množstvo energie, ako sa jej získava v jadrových elektrárňach.
Podľa niektorých zdrojov by biomasa pestovaná na poľnohospodárskej pôde vraj dokázala bez problémov nahradiť energiu vyrábanú jadrovými reaktormi, a to i bez dôsledkov na ceny poľnohospodárskych plodín.
Využívanie biomasy môže mať ďalšie sprievodné efekty - napríklad rozvoj vidieka - výsledkom prechodu na produkciu biopalív býva zvýšenie príjmov poľnohospodárov, diverzifikácia poľnohospodárskej produkcie, revitalizácia pôdy, znižovanie emisií z energetiky, znižovanie nadprodukcie potravín a dokonca aj odbúravanie dotácií - napríklad za neobrábanie pôdy.
Z pohľadu znižovania emisií skleníkových vplyvov a klimatických zmien majú všetky biotechnológie mimoriadny význam. Nielen rastliny, ktoré počas svojho rastu absorbujú z atmosféry CO2, ale aj využívanie bioplynu pozostávajúceho hlavne z metánu (CH4), zo skládok odpadu alebo hnojovice, významne prispievajú k znižovaniu emisií. Metán má v atmosfére až 20-násobne vyšší účinok na uvedený jav ako CO2.
Z hľadiska znižovania emisií síry
a obmedzovania kyslého spádu (kyslé dažde) má využívanie biomasy taktiež veľký význam, nakoľko obsah síry v nej je podstatne nižší ako v prípade uhlia alebo ropy. Navyše biomasu možno primiešavať do uhlia, a tak ďalej znižovať emisie síry v klasických elektrárňach alebo kotolniach.
Využívanie biomasy na energetické účely poskytuje aj ďalšie ekologické výhody. Medzi najdôležitejšie patrí zlepšenie kvality lesov, vôd alebo zamedzenie erózie pôdy. Nevýhodou biomasy ako paliva je, že takmer všetky druhy surovej biomasy podliehajú v normálnych podmienkach rýchlemu rozkladu. Z tohto dôvodu len málo z nich je vhodných na dlhodobé skladovanie a vzhľadom na ich relatívne nízku energetickú hustotu sú tiež náklady na ich dopravu relatívne vysoké. V súčasnosti sa preto hľadajú cesty, ako čo najužitočnejšie využiť tento zdroj energie.
Spracované podľa www.biomasa.sk
(gal)
Niektoré výhody biomasy
Vzhľadom na rôzne formy biomasy je aj energia v nej obsiahnutá rôzna.
Energetický obsah suchých rastlín sa pohybuje okolo 14 MJ/kg (úplne suchá biomasa preto môže byť z pohľadu energetického obsahu porovnávaná s hnedým uhlím, ktoré má výhrevnosť 10 až 20 MJ/kg).
V čase zberu však biomasa obsahuje značné množstvo vody, ktoré sa pohybuje od 8 do 20 percent pre slamu a od 30 do 60 percent pre drevo. Obsah vody v hnojovici, z ktorej sa získava bioplyn je až 75 - 90 percent.
Chemické zloženie biomasy však z nej robí podstatne ekologickejšie palivo ako je uhlie. Biomasa má totiž nižší obsah síry ako uhlie aj objem popola pri spálení je nižší ako v prípade uhlia. Tento popol navyše neobsahuje toxické kovy a iné nevhodné prímesy a pre vysoký obsah živín sa dá využiť aj ako hnojivo.
