1. Učiteľstvo študujú študenti, ktorí sa nedostali na inú vysokú školu
Neviem, či to kedysi platilo, ale dnes rozhodne nie. Dnes dopyt viacnásobne prevyšuje ponuku pri väčšine aprobácií. Keď som sa pred šiestimi rokmi hlásil na Pedagogickú fakultu UK na odbor anglický jazyk a literatúra, na denné štúdium sa hlásilo vyše 200 uchádzačov (prijali 25), na externé štúdium asi 150 uchádzačov (prijali 40).
2. Učitelia sú "polointeligenti" neschopní uplatniť sa v inej sfére
Väčšina učiteľov si vybrala svoje povolanie, pretože ich vnútorne uspokojuje. Kvôli tomu sú ochotní obetovať i vyšší plat v inom zamestnaní. Práca za nižšiu mzdu automaticky neznamená nižšie IQ a schopnosti. Mnohí učitelia odchádzajú zo školstva kvôli potrebe finančne zabezpečiť svoju rodinu a nemajú problém uplatniť sa v inom zamestnaní.
3. Stále vyplakávajú nad nízkym platom
Učiteľ a jeho rodina majú právo dôstojne žiť na úrovni strednej vrstvy. Ak učiteľ nemá dostatočne uspokojené základné potreby, nemôže sa naplno venovať svojmu povolaniu, na čo doplácajú v prvom rade žiaci. Pri nízkych platoch chýba konkurencia medzi učiteľmi a následne tlak na kvalitu. Plat učiteľov závisí od politického rozhodnutia poslancov. Upozorňovanie na nízke platy nie je vyplakávanie, ale legitímny lobing.
4. Ich práca je nenáročná
Intenzívna duševná činnosť je unavujúcejšia a vyžaduje si vyššie vzdelanie ako ktorákoľvek fyzická činnosť. Navyše, práca s deťmi a mládežou je stresujúcejšia ako napríklad práca v kancelárii. Učiteľstvo patrí medzi najrizikovejšie povolania v súvislosti s fenoménom tzv. vyhorenia (strata motivácie pre zanietenú prácu z dôvodu jej vysokej psychickej náročnosti). Pochybovačom odporúčam týždenný pobyt na základnej škole v pozícii učiteľa.
5. Odučia si 4-5 hodín a majú voľno
Po vyučovaní nasleduje príprava na vyučovanie na ďalší deň, oprava písomných prác, vedenie školskej dokumentácie, záujmové krúžky, mimoškolské akcie, príprava žiakov na súťaže, školenia, porady, pohovory so žiakmi, s rodičmi... Tak ako moderátor televíznych novín nepracuje len 30 minút denne, ani učiteľ nepracuje len 4-5 hodín denne.
6. Stále majú prázdniny
Zo zákona máme nárok na 40 dní dovolenky. (Ďalších 5 dní môže vyjednať odborová organizácia, ak na škole pôsobí.) Počas roka je približne 60 prázdninových dní. Časť zo zvyšných 15-20 dní pracujeme (napr. na začiatku a konci letných prázdnin), ďalšie dni si čerpáme náhradné voľno za odpracované nadčasy (ktoré takto nedostaneme zaplatené).
7. Žiakov vedú iba k memorovaniu, nie k samostatnému mysleniu
Učebné osnovy (čo sa má prebrať) a štandardy (čo má žiak ovládať) určuje ministerstvo školstva, nie učitelia. Žiaden z ministrov nebol doteraz schopný ich zmeniť, hoci tlak učiteľov a verejnosti je značný. I napriek preplneným osnovám mnohí učitelia využívajú v rámci svojich možností moderné prvky vyučovania a vedú žiakov k samostatnosti.
8. Bránia sa zmenám
Zmeny musí iniciovať ministerstvo školstva, ktoré však začalo reformu školstva od strechy (nové maturity, zmena systému financovania), nie od základov (redukcia učiva, zloženie predmetov, modernizácia škôl, skvalitnenie personálneho obsadenia). My sme pre zmeny v prospech modernizácie školstva otvorení.
9. Žiakov neučia pre život, ale pre známky
Narážame na otázku postoja každého žiaka a jeho rodičov - nakoľko prikladajú známkam dôležitosť. Mnohí rodičia uprednostňujú hodnotenie známkami pred slovným, hoci napríklad na 1. stupni sa nemusí známkovať.
Je pravdou, že niektoré predmety využijú študenti v praxi minimálne a učia sa ich najmä/len kvôli známke. Opäť sa však dostávame k problému meškajúcej reformy školstva.
10. Majú lacné obedy v školskej jedálni
Pripúšťam, že 26-30 korún za obed v dnešnej dobe nie je veľa. Neplatíme však menej ako študenti. Môžu si školské jedálne dovoliť vyššie ceny? To by potom nemali pre koho variť. Argumentovať lacnými obedmi proti zvýšeniu platu je komické. Len vďaka lacným obedom si ešte nikto nenasporil na auto, byt či rodinnú dovolenku.
Autor: DANIEL MIKLOŠOVIČ
