Názory ľudí na reformu v školstve sa líšia. "Obyčajní" ľudia, teda rodičia, o nej nemajú predstavu. "Netuším, čo by bolo treba v školstve zmeniť. To je ťažké povedať, keď o tom nemám prehľad," hovorí Eva Blahová z Trnavy. "Ale asi by som zmenila, aby neboli toľkí v triede. Dcéra má v triede 32 spolužiakov, to sa mi zdá strašne veľa."
Ingrid Chorvátová z Bratislavy by bez milosti vyhodila zo školstva všetky staré dôchodkyne alebo ľudí, ktorí v hlavách žijú ešte za socializmu. "Ale vážne, neverili by ste, aké mám s nimi problémy," vraví.
Učitelia majú o zmenách trochu jasnejšiu predstavu. Aleš Štestko, riaditeľ súkromnej ZŠ u Filipa v Banskej Bystrici hovorí, že učitelia sú "nudní" v tom, že chcú stále iba zvyšovanie platov. Preto by chcel niečo iné. "Netreba nám vysoké platy, aspoň sa nám nepokazí charakter," hovorí s úsmevom.
On osobne by zmenil, aby bol prvý stupeň od 1. do 5. ročníka ako kedysi. "Preto, aby sme sa mohli dlhšie venovať deťom a rozvoju ich osobnosti, pretože druhý stupeň, to je už niečo úplne iné - je o hutných informáciách, ktoré sa deti musia učiť."
Zdeněk Rada, riaditeľ SOU strojárskeho v Bratislave, by chcel, aby bolo v školstve menej byrokracie. A hlavne by zmenil obsahovú stránku. "Obsah vzdelávania je už príliš zastaraný, a hlavne odborného vzdelávania. Mnohé učivo je 25 - 30 rokov staré, preto niektoré témy vyslovene závisia od kreativity učiteľa. Aj keď nám nejaké inštitúty občas zmenia tematické plány, ale učebnice, vybavenie, všetko zostáva po starom - je to otázka peňazí."
A čo by zmenili deti? "Ja by som chcel, aby som mohol chodiť do školy trošku neskôr, aby som mohol ráno spať," hovorí 7-ročný Jonáš Orlovský. A 9-ročná Nikolka Jarová by chcela, aby "nám učitelia dávali menej domácich úloh, aby nás tak často neskúšali. A ak by som mohla, zrušila by som aj známky".
