zostavený z hudby Mariána Vargu v orchestrálnych úpravách Antona Popoviča.
Pódium naplnené mladými hudobníkmi Bratislavského komorného orchestra pod Popovičovou taktovkou a dohľadom koncertného majstra Petra Krajniaka "odpálilo" impozantný úvod skladbou Hommage á J. S. Bach, ktorá sa v 70. rokoch stala pre fanúšikov formácie Collegium Musicum radostným pozdravom starej hudbe. Túto hravú poctu Johanovi Sebastianovi Bachovi orchestrálna úprava Popoviča s tympanmi, nasadením všetkých nástrojov a klávesovou hrou samotného Vargu posunula do veľkolepej uvítacej oslavy.
Akoby tým Popovič nadviazal na žáner slávnostných záhradných hudieb Georga Händela a miestami pridal strhujúce napätie Ravelovej rytmiky.
Tvorcovia koncertu zobrali zjavne na vedomie, že niektoré hodnoty bez toho, aby sme ich raz za čas spopularizovali, sa zvyknú nadlho, ak nie navždy stratiť. Obdiv k hudbe Mariána Vargu priviedol na pódium aj violončelistu Jozefa Luptáka, riaditeľa festivalu Konvergencie, ktorý s Vargom virtuózne zahral Antifonu, Soňa Norisová zaspievala dve skladby Mariána Vargu z hry Silvestra Lavríka Žltá, žltá ľalia.
A keď Pavol Hammel zaspieval Válkovú Smutnú rannú električku, sála sa spolu s ním cítila "ako na pohrebe", v Peterajových Piesňach z kolovrátku vrátil nepoškvrnenú mladosť starším fanúšikom a v Masarykovej Čiernej ruži obnovil recept vzkriesenia schopnosti lásky.
Verný svojej úcte k Mariánovi Vargovi ostal aj Andrej Šeban, ktorý svojou výnimočnou gitarou neochvejne zastúpil jeho bývalých spoluhráčov z Collegia a Prúdov.
Skladba Hommage á J. S. Bach, ktorá druhýkrát zaznela na záver koncertu ako vytlieskaný prídavok, dala súčasnej pôvodnej tvorbe festivalu Dvenedele zabudnutý ambiciózny tón.
