om 3:0.
Taliani obhájili titul spred dvoch rokov zo šampionátu v Berlíne a opäť potvrdili dominantné postavenie v európskom mužskom volejbale. Na posledných deviatich majstrovstvách kontinentu (od roku 1989) získali šesťkrát zlato, dvakrát striebro a raz bronz.
Vo finále viedli Rusi už 2:1 na sety a domáci tím nevyzeral, že by bol schopný vývoj otočiť. Taliani hnaní temperamentným obecenstvom a vedení skvelým Alessandrom Feim, Matejom Černičom a Albertom Cisollatom to však dokázali. Štvrtý set získal domáci tím na 19 a v tajbrejku už mal jasne navrch - vyhral ho 15:10.
"Sme sklamaní, ale výsledok musíme akceptovať. Napokon, veď je to len šport," povedal srbský kouč Ruska Zoran Gajič. Jeho taliansky kolega Gian Paolo Montali vyzdvihol nepoddajnosť svojich hráčov: "Môj tím hral kolektívne, so srdcom a nadšením." (int -šef)
Finále: Taliansko - Rusko 3:2 (22, -14, -15, 19, 10), 102 minút, pred 14 530 divákmi rozhodoval Končnik (Slovin.) a Rachard (Fr.).
O 3. miesto: Srbsko a Čierna Hora - Španielsko 3:0 (18, 21, 22).
Semifinále: Rusko - Španielsko 3:2 (-15, 25, 12, -19, 13), Taliansko - Srbsko a Čierna Hora 3:2 (15, -19, 19, -23, 8).
Konečné poradie: 1. Taliansko, 2. Rusko, 3. Srbsko a Č. H., 4. Španielsko, 5. Poľsko, 6. Grécko, 7. Francúzsko, 8. Chorvátsko, 9. Česko, 10. Portugalsko, 11. Holandsko, 12. Ukrajina.
Individuálne ocenenia
Najužitočnejší hráč: Alberto Cisolla (Tal.), najlepšie podávajúci: Ivan Miljkovič, nahrávač: Nikola Grbič - tretíkrát po sebe (obaja Srbsko a Č. H.), libero: Mirko Corsano, blokár: Luigi Mastrangelo (obaja Tal.), útočník: Israel Rodriguez (Šp.), najlepší na príjme: Pavel Abramov (Rus.).
Poslední medailisti ME
1989: 1. Taliansko, 2. Švédsko, 3. Holandsko
1991: 1. SNŠ, 2. Taliansko, 3. Holandsko
1993: 1. Taliansko, 2. Holandsko, 3. Rusko
1995: 1. Taliansko, 2. Holandsko, 3. Juhoslávia
1997: 1. Holandsko, 2. Juhoslávia, 3. Taliansko
1999: 1. Taliansko, 2. Rusko, 3. Juhoslávia
2001: 1. Juhoslávia, 2. Taliansko, 3. Rusko
2003: 1. Taliansko, 2. Francúzsko, 3. Rusko
2005: 1. Taliansko, 2. Rusko, 3. Srbsko a Čierna Hora