Vo chvíľach triumfu českého basketbalu na majstrovstvách Európy žien v Turecku si fanúšik musí klásť dve otázky: v čom sú korene úspechu našich susedov a čo sa, preboha, deje s týmto športom na Slovensku? Veď na šampionát, na ktorom Češky oslávili prvý titul v histórii, sa Slovenky - tiež prvýkrát v samostatnej histórii - vôbec nekvalifikovali.

Posledný spoločný medailový úspech získali čs. basketbalistky na ME 1989 vo Varne (striebro). O rok neskôr na MS v Malajzii skončil náš tím na 4. mieste, v kádri bolo sedem hráčok zo Slovenska. Na OH v Barcelone '92 bolo Československo šieste s deviatimi Slovenkami.

Aj preto pripadlo po rozpade spoločného štátu nástupníctvo v ženskom basketbale Slovensku. Oplatí sa zopakovať bilanciu našej reprezentácie: 1993 - bronz, 1995 - 4. miesto, 1997 - striebro, 1999 - 4. miesto, 2001 - 8., 2003 - 7.

Česko na európskom šampionáte v Brne 1995 neuspelo, skončilo siedme, keď vo štvrťfinále prehralo so Slovenskom. Po deviatom mieste v Maďarsku 1997 prišiel na trénerský post Jan Bobrovský, bývalý hráč európskej extratriedy. Nie vždy sa mu darilo (9. na ME 2001), ale dôveru zväzu nestratil a výsledkom je striebro z predchádzajúceho šampionátu a teraz zlato. S trénerskou fluktuáciou u nás neporovnateľné.

Alarmujúce sú výsledky mládežníckych reprezentácií. České juniorky získali európske striebro i bronz a v roku 2001 vyhrali svetový šampionát. Naše výbery sa po medailových úspechoch generácie Žirkovej a Kováčovej na ME a MS v závere 90. rokov dnes motajú zväčša v slabšej B-divízii.

Ešte horšia je situácia v mužskom basketbale. Po dobre rozohranej prvej polovici kvalifikácie B-divízie, keď vlani Slováci vyhrali všetky tri zápasy v skupine, prišla bratislavská sprcha so Švajčiarskom a neúspech v Írsku. V Dubline stačilo nášmu reprezentačnému tímu neprehrať s Írskom o viac ako 12 bodov. Podľahli o štrnásť a minimálne ďalšie dva roky sa budú "plantať" v európskom suteréne. Nebudem už unavovať číslami, len spomeniem, že pred desiatimi rokmi sme Švajčiarov rozbili v predkvalifikácii ME o 35 bodov (95:60).

Hľadať príčiny pádu by mali zodpovední vo vedení basketbalového zväzu. Naša mužská reprezentácia je podľa nového generálneho sekretára asociácie Jozefa Smoleka v porovnaní so ženskou v "hlbokej defenzíve". Vytvorenými podmienkami. Kým vlani absolvoval výber Ľubomíra Urbana kondičnú prípravu vo Vysokých Tatrách a pred začiatkom kvalifikácie dva vynikajúco obsadené turnaje v Holandsku a Belgicku, tentoraz musel reprezentačný kouč pre nedostatok peňazí skrátiť sústredenie pred prvým zápasom. A podujatie s pôvodným názvom Veľká cena Slovenska s účasťou Rakúska a dvoch českých ligových mužstiev týždeň pred kvalifikačným stretnutím so Švajčiarskom malo od kvalitnej hernej previerky veľmi ďaleko. Pridajme naoko detail, národný tím nemá asistenta trénera, čo je dnes jednoducho nevyhnutnosť. Túto funkciu šéfstvo zväzu zrušilo.

Nechcem byť advokátom našich basketbalistov. Postup mali vo svojich rukách a výhodnú šancu trestuhodne zahodili. Napriek tomu - náš basketbal potrebuje okamžitú obrodu. Vo vedení i v halách a telocvičniach na každodennom tréningu. Rečí bolo dosť.

PETER ŠEFRÁNEK