Jedinou župou, ktorej sa dlhodobo darí vykazovať nadpriemerné platy, je bratislavská. Príjmy jej obyvateľov pritom zaznamenávajú jeden z najrýchlejších rastov. Viac ako 10-percentný medziročný rast platov v prvom polroku tohto roka nameral Štatistický úrad aj v Trnavskom kraji, ktorého mzdová úroveň je len 8 percent pod celoslovenským priemerom. Oba tieto regióny tiež zaznamenávajú výrazný rast počtu zamestnaných obyvateľov. V Bratislave a okolí z roka na rok výrazne spadla nezamestnanosť na 5,4 percenta. Je to hodnota blízko tzv. prirodzenej miery nezamestnanosti, ktorú tvoria ľudia, ktorí nepracujú len preto, lebo nemusia (napr. ženy alebo muži v domácnosti, ktorých partner sám uživí celú rodinu).
Na druhej strane stojí Prešovský kraj, kde priemerná mzda v prvom polroku predstavovala 12 199 korún a medziročne vykázala najslabší rast. Kraj sa borí s vysokou nezamestnanosťou a jedným z najslabších prírastkov zamestnaných. Podľa údajov z roku 2002 (zatiaľ posledné spracované) ekonomická úroveň tejto župy dosahovala ani nie tretinu priemeru európskej dvadsaťpäťky, zatiaľ čo Bratislavský kraj sa usadil medzi päťdesiatku najvyspelejších regiónov únie.
Prirodzený jav
Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu sú regionálne rozdiely normálnym javom. Po čase by mala Bratislava prestať unikať a chudobnejšie kraje by ju mali začať dobiehať. "Je úplne prirodzené, že keď do krajiny prichádzajú nové investície, ktoré prinášajú pracovné miesta, snažia sa najskôr o umiestnenie vo vyspelejších regiónoch," povedal. Napríklad automobilka PSA Peugeot Citroen, ktorá začne onedlho vyrábať v Trnave, si vybrala túto oblasť pre kvalitnú infraštruktúru (diaľnice, železnice, blízkosť letiska), ako aj pre kvalifikované obyvateľstvo a fakt, že v blízkosti už automobilová výroba mala vybudované svoje zázemie. Okolie hlavného mesta je podľa Pregu pre investorov navyše zaujímavé tým, že trojuholník Bratislava-Viedeň-GyŚr sa všeobecne považuje za veľmi perspektívnu oblasť na rozvoj a investície.
Dobiehanie vyspelých
"Tak ako na medzinárodnej úrovni, aj v rámci štátu do istej miery platí, že chudobnejšie oblasti majú väčší potenciál na rozvoj," poznamenal analytik. Príkladom môže byť košická župa, kde je stále najvyššia nezamestnanosť, ale platmi sa už doťahuje na národný priemer. Okrem oceliarní U.S. Steel tam svoj domov našlo v poslednom čase viacero nadnárodných firiem. Naposledy si tam začala stavať závod automobilka Getrag-Ford.
Otázne podľa analytika je, do akej miery by sa mal v potieraní regionálnych rozdielov angažovať štát. "Pozrime sa na východné Nemecko. Spolková vláda doň po zjednotení naliala stvoky miliárd eur. Región to určite ekonomicky pozdvihlo, nie som však presvedčený, že výsledný efekt zodpovedal vynaloženým peniazom."
Hoci rozdiely medzi jednotlivými oblasťami Slovenska a jednotlivými skupinami obyvateľstva sú napohľad značné, naša krajina patrí medzi štáty s pomerne nízkou mierou príjmovej nerovnosti. Tá sa meria tzv. Gini indexom. Z poslednej správy OSN o ľudskom rozvoji vyplýva, že v rámci EÚ patríme medzi najrovnostárskejšie štáty. Väčšiu príjmovú nerovnosť v populácii zaznamenáva napríklad socialistické Francúzsko, ako aj väčšina krajín, s ktorými sme vlani vstúpili do Európskej únie.
