.

Čo vás trápilo?

Od pohárového stretnutia s Púchovom mám problémy s kolenom, už v 28. minúte som musel nedobrovoľne opustiť ihrisko. Len ráno v deň zápasu padlo rozhodnutie, že nastúpim. Koleno ma totiž stále bolelo a nedovolilo mi vôbec trénovať. Keďže ani magnetická rezonancia nič závažné neobjavila, po obstrekoch som išiel na ihrisko. Asi tridsať minút to bolo v poriadku. Potom sa bolesti znovu ozvali. Cez prestávku som dostal zasa injekciu, a tak sa to dalo až do konca vydržať.

Napriek nie optimálnemu zdravotnému stavu ste vzadu excelovali. Spolu s kolegami sa vám darilo na dištanc udržať nebezpečný tandem Jakubko - Semeník. Vy ste sa najčastejšie objavovali v súbojoch s reprezentačným útočníkom Jakubkom. Mali ste ho na starosti?

Pri štandardkách áno. Inak sme si ho disciplinovane preberali. Keďže on sa stále pohyboval na hrote, neraz sme na seba narazili. Je to skvelý hlavičkár, ktorý si tiež dokáže loptu podržať, ale v tomto zápase sme s ním nejaké väčšie problémy nemali.

Z vašich slov vyplýva, že celá obrana pracovala veľmi dobre.

Áno. Súper nás iba raz prehral. Išlo o Juskovu šancu. Inak sme mu už nič nedovolili.

Prezraďte, čo mužstvu v obranej fáze zvlášť tréner Komňacký pred zápasom kládol na srdce?

Pri štandardných situáciách sme sa predovšetkým mali sústrediť na Jakubka. A pri hre na Semeníka. Podľa môjho názoru Semeník bol tentoraz príliš odovzdaný, bez nejakej iskry.

Možno povedať, že išlo o váš najlepší výkon v ružomberskom drese?

Skôr sa domnievam, že jeden z najlepších. Aj keď som stál osem dní. Myslím si, že veľmi dobre mi vyšiel aj domáci zápas so Žilinou.