Hneď v prvý deň po príchode do Dublinu sme vyšli do zapršaného nočného centra na Temple Bar, čo je najslávnejšia ulica mesta, plná nočných podnikov a barov. Napriek neskorej nočnej hodine a sychravému počasiu bolo na uliciach množstvo ľudí a pred každým barom podupkávali skupinky zákazníkov. Čo sa to deje - bitka, požiar či bombový poplach? Nie, v Írsku je už v krčmách zakázané fajčiť!
A nielen v krčmách, ale aj vo všetkých verejných priestoroch okrem väzenských ciel, psychiatrických liečební a hotelových izieb (neviem, prečo práve na tých miestach) je absolútny zákaz fajčenia. Za jeho porušenie môžete dostať aj 3000 eur pokutu. Tento zákon zasadil smrtiacu ranu jednému hollywoodskemu klišé - nikotínom zamorená írska krčma.
Udivuje ma, že zákon sa medzi rebelantským írskym ľudom pomerne dôsledne dodržiava. Íri za tie stáročia anglického útlaku doviedli vzdorovitosť a odpor k autoritám takmer do dokonalosti a v čase vstupu zákona do platnosti celý svet s napätím sledoval, či nenahádžu svoju vládu a parlament do rieky Liffey. Ale akoby zázrakom sa tento zákon celkom dobre prijal, ak nevezmeme do úvahy šomranie na začiatku a neúspešný pokus krčiem o otvorenú rebéliu.
Napriek označeniu "najväčšia kalamita od čias veľkého hladomoru" zákon biznisu priveľmi neuškodil - írske krčmy sú plné deň-noc. Dnes však, na rozdiel od minulosti dokážete rozoznať tvár človeka sediaceho vedľa vás (ak ste nevypili priveľa whisky). Do pubov chodia aj nefajčiari, ktorí sa im predtým vyhýbali širokým oblúkom pre nedýchateľný vzduch. A tak dnes môžete sledovať fajčiarov po celej krajine pred krčmami, od chlapov v Donegale, kde dážď padá horizontálne, až po roztrasené dievčatá v tenučkých topoch a krátkych sukienkach v Dubline. Svoj vzdor prejavujú akurát odhadzovaním ohorkov na chodník, a nie do pripravených popolníkov.
Veľmi by som uvítal podobný zákon aj na Slovensku. Poznám mnoho ľudí, ktorí by si šli posedieť pri vínku, ale nie sú schopní nájsť nezafajčený podnik.
muska.blog.sme.sk
Autor: LEONARD MUŠKA