V miestnosti pre novinárov sa podľa korešpondenta španielskeho denníka El Mundo zástupcovia akejsi Asociácie pre obranu ohrozených národov rozhodli rozdávať pozvánky na zhromaždenie pred budovou súdu. „Šéf je v base, ale banda je stále aktívna,“ písalo sa na prednej strane pozvánky.
Aktivistov hnevá, že zo stovky hľadaných osôb sa tridsať nachádza na slobode. Medzi najhľadanejších patrí Radovan Karadžič či Ratko Mladič. O Karadžičovi sa vraví, že sa skrýva medzi pravoslávnymi mníchmi na východe Bosny. Mladiča zase videli v reštauráciách v Belehrade.
Novinárov v budove haagskeho tribunálu prekvapili ľahko vyzbrojené bezpečnostné sily. Do oficiálneho tlačového centra sa mohol dostať bez problémov každý, i nepovolaný človek. Pre viac ako šesťsto akreditovaných novinárov tam je však iba sála pre dvesto osôb. Žiadne telefóny, iba stoly a stoličky. Jediným zdrojom informácií bol prenos procesu na plátne s plochou asi 6 m2.
Lepšie na tom bolo šesťdesiat novinárov z bývalej Juhoslávie, ktorí mohli sledovať proces na verejnej galérii. Aj ich spojenie so svetom však predstavoval iba mobil. Výmenou za tieto strasti bola pre nich možnosť osobne zazrieť obžalovaného. (taa, čtk)
