rozzelenali sa... I ty si také bahno a mláka, holý a smutný breh... Buď na vzduchu a slnci, omladneš ako, ľaľa, tamten brezový hájik. Veru."
"Filozofia alebo poézia je, čo vravíš."
"Čoby. Zdravoveda... Vieš čo? V júni začneme spolu slnečné kúpele, aby ti nebolo samému smutno. Priberieme k sebe aj zverolekára Papsta. To je tiež taký nervózny pán. Vždy sa chytá za hlavu a tancuje ešte aj vtedy, keď sedí pri pive."
Tak sa stalo, že notár Škorec, doktor Edut a zverolekár Papst chodili každé pekné letné popoludnie kúpať sa k úpustu, neďaleko za mestečkom, tak asi dvadsať minút.
Miesto bolo pekné. Z jednej strany vŕšok celý zelený, na jeho úpätí bujná mäkká pažiť. Z druhej strany husté nepriehľadné vrbiny s drobným riečnym pieskom na brehu. Práve dobrým na vyvaľovanie sa a praženie na slnku. Za vŕškom viedla hradská. Odtiaľto, kto bol zvedavý, mohol sa dívať na kúpajúcich sa. Ale ktože sa bude dívať na to, keď sa chlapi kúpu?
A potom, ktože chodí v lete poobede po hradskej? Nevyjde veru ani Marína Sirenáková, ani pehavá, ale pekná Rozetka Mandalíková, ani mladá kučeravá podsudcová, zapudrovaná Bety Rišáková. Tie vychádzajú len večierkom, keď mesiac svieti, ako hviezdy.
Pred gazdami, vandrovníkmi, dedinčanmi a dedinčiankami niet sa čo hanbiť. Kúpali sa teda páni veselo. K slnečnému kúpeľu pripojili aj gymnastiku Müllerovho systému. Chodili po brehu, hádzali rukami raz pred seba, raz od seba, drgali a krútili nohami, na bruchá sa hádzali, na chrbty prevaľovali, a to všetko podľa doktorovho komanda, ktorého bolo poznať iba po hustých bokombradách a nohavičkách červenej farby.
Okrem toho doktor mal najhrubšie nohy a zarastené prsia. Notár mal modré nohavičky, ale poznať ho bolo aj po podlhovastej hlave s chumáčom mokrých vlasov v čele a po tenkých ako trieska nohách a ramenách. Zverolekár Papst sa pýšil nohavičkami s červenými a bielymi pásikmi, guľatou plešivou hlavou. Ináč ich nebolo rozoznať.
Leto bolo krásne, horúce, bez vetrov, a tak sa naši páni kúpali každé popoludnie. Ohoreli od slnca od hlavy po päty. Notár sa už-už zotavoval a bez strachu prešiel zo tri razy cez rínok. Zverolekár sa už tak nehniezdil a nebúchal do boku susedov, čo sedávali s ním v kiosku mestského hostinca. Doktor Edut sa však tešil, že jeho rada pomohla najmä Škorcovi, a radil každému slnečný kúpeľ spojený s vodným a Müllerovou gymnastikou.
(Úryvok z poviedky Slnečný kúpeľ zo zbierky Malomestské rozprávky)
