Ako ťažko

Ako ťažko nemilovať,

keď sťa kvietok k čiernej zemi,

na prsia sa tvoje kloní

dievča - kvietok utešený.

Verí tebe, ako bohu,

všetky skvosty, čo má z neba,

tebe dáva. Ako ťažko

nemilovať vtedy - seba.

Pri rozlúčke

"Ako smutno! Tebe nie je,

moja Bella, duša snivá?"

Bella kolmuje si vlasy

a do zrkadla sa díva.

"Duša! Zle si kolmovaná!

Tento rukáv zle je, Bella!

Táto ihla!... Ľúba, ľúba,

pre slzy si nevidela.

Zídeme sa ešte. Utri!

Bo i z mojich očú prysne"...

Bella šepce: "Čoby, čoby - Ľavá črievička ma tisne."

Ja túžim...

Ja túžim, ale neviem sám,

kam mi to túžba letí, kam?

Je ako padlý žltý list,

čo tancuje na vetra hvizd.

Ja milujem, lež neviem sám,

či je to láska a či klam?

Je sťa blesk slnca z ranných

chmár,

nehreje, nechladí mi tvár.

Ja žijem, ale či ja viem,

či je to život a či sen?

Či snívam len so životom,

či žijem ešte stále snom?