K najnavštevovanejším pamiatkam v Rumunsku patrí karpatský hrad Bran, ktorý sa nachádza asi 30 kilometrov od historického saského mesta Brašov. Bran sa stal známym najmä vďaka grófovi Draculovi, keďže nápadne pripomína opis hrôzostrašného hradu z románu Brama Stokera. Vlad Tepeš Dracula v ňom však v skutočnosti prežil iba jednu noc, aj to ako zajatec.

K najväčším turistickým lákadlám Rumunska patrí čoraz väčšmi legenda o krvilačnom grófovi Draculovi - a to aj napriek tomu, že od vydania slávneho románu Brama Stokera Dracula (1897) uplynulo už viac než sto rokov. Na Draculu lákajú turistov v Rumunsku na desiatkach miest, mnohé z nich majú však so skutočnou historickou postavou či so Stokerovým vybájeným hrdinom len veľmi málo spoločného. A málo spoločného má aj literárna a historická postava grófa Draculu. Predlohou pre Stokerovho antihrdinu sa stal rumunský gróf Vlad III. (1431 - 1476), prezývaný aj Vlad Tepeš, čo sa dá voľne preložiť ako "nabodávač na kôl". Kým za komunistického režimu počas vlády Nicolaea Ceaucesca bol Stokerov Dracula symbolom prekrúcania faktov imperialistickým Západom, Vlad Tepeš sa velebil ako mimoriadne spravodlivý vládca, ktorý sa zaslúžil o rozmach krajiny. Dnes sa obe postavy často zlievajú v jednu s cieľom pritiahnuť do krajiny čo najviac turistov. Rumunskej vláde sa síce zatiaľ nepodarilo vybudovať plánovaný zábavný park Draculaland, zámeru sa však nevzdala.

Po stopách Draculu

Kto sa chce vydať po stopách grófa Draculu, môže sledovať dve hlavné línie. Jednu, ktorú Draculovi vytýčil írsky spisovateľ Bram Stoker, druhú, vernú histórii.

Kým Stoker svoju postavu zasadil do hornatej Transylvánie (z latinského za lesom), Vlad Tepeš sa v Transylvánii iba narodil a ako panovník Valašska vládol od Karpát južnejšie. Draculov mýtus dotvára okrem literárnej a historickej línie aj rumunský folklór, v ktorom však upíry takmer nevystupujú. Obvyklejšie sú tu postavy takzvaných strigoiov, čo sú síce tiež "ožívajúce mŕtvoly", tie však necicajú ľudskú krv.

Vlad Tepeš sa nepričinil ani o meno Dracula. To zdedil po svojom otcovi Vladovi II., ktorý za svoj boj proti Turkom získal od Žigmunda Luxemburského Rad Draka. Keďže v starorumunčine Dracul znamená drak alebo diabol, Vladovi II. v rodnej zemi prezývka veľmi rýchlo prischla. Jeho syn Vlad III., zdedil meno v podobe Dracula, čo v rumunčine znamená Drakov alebo Diablov syn. Aj keď prezývka Dracul v jeho prípade znamenala "Syn Dracula".

Vlad III. alebo Vlad Tepeš Dracula

Vlad Tepeš sa narodil na pomedzí dvoch rumunských historických regiónov - Transylvánie a Valašska - v meste Sighisoara. Sighisoara je jedným zo siedmich starobylých opevnených saských miest, ktoré dali názov Sedmohradsku (iný názov pre Transylvániu). V tomto meste, ktorého historické centrum je zapísané do zoznamu UNESCO, je zachovaný aj rodný dom Vlada Tepeša. V dome je teraz reštaurácia, kde sa nachádzajú zvyšky fresiek, ktoré vlastnil Draculov otec Vlad II. Vlad Tepeš tu pravdepodobne strávil iba rané detstvo, jeho domovom sa stalo južnejšie Valašsko, ktorému v polovici 15. storočia vládol.

Valašským vojvodom bol už Draculov otec Vlad Dracul, ktorý vládol krajine z mesta Targovište. Detstvo sa Draculovi skončilo v roku 1444, keď ho spolu s bratom Radom otec poslal ako rukojemníkov do Anatólie, aby si získal priazeň tureckého sultána. Týmto činom si však Dracul znepriatelil sedmohradské knieža Jána Hunyadiho, ktorý v roku 1447 zosnoval Draculovo zavraždenie. Onedlho na to turecký sultán oboch synov valašského grófa zo zajatia prepustil. Na otcovo vladárske miesto Draculovi v roku 1456 opäť pomohol Ján Hunyadi. Netrvalo dlho a Vlad Dracula si vďaka svojmu krutému spôsobu upevňovania vlády získal prezývku Tepeš - nabodávač na kôl. Takmer všetky zločiny totiž trestal dlhou a trýznivou smrťou - nabodnutím na kôl. Predpokladá sa, že počas svojej vlády popravil viac ako stotisíc ľudí. Už v jeho dobe boli známe historky, ako do Targovišťa zvolal všetkých valašských mrzákov, tulákov a povaľačov a vystrojil im veľkú hostinu. Na jej konci sa ich opýtal, či si želajú byť oslobodení od utrpenia, ktoré prináša život. Keď sa dočkal kladnej odpovede, dal všetkých upáliť s odôvodnením, že by žiaden z jeho poddaných nemal trpieť chudobou alebo telesným postihnutím.

Hranice Valašska veľmi rýchlo prekračovali aj historky o krutom zaobchádzaní s nepriateľom počas tureckých výpadov. Po tom, ako dal dvom tureckým poslom pribiť turbany k hlave, keď si ich odmietli zložiť, vstúpila do Valašska obrovská turecká armáda pod vedením sultána Mohameda II. Vlad Tepeš ich však so svojou armádou nečakane prekvapil a spôsobil tureckému vojsku ťažké straty. Pozdĺž cesty vedúcej do vtedajšieho hlavného mesta Valašska Targovišťa nechal potom vystavať tri kilometre dlhú a tri kilometre širokú aleju z kolov, na ktoré nabodol 20-tisíc tureckých a bulharských zajatcov.

Okolnosti Draculovej smrti neboli nikdy objasnené. Predpokladá sa, že za jeho zavraždením stoja pravdepodobne Sasi zo Sedmohradska, ktorým Dracula počas svojej vlády komplikoval obchody. Boli to najskôr oni, čo vyrobili falošný velezradný list, v ktorom Vlad Tepeš ponúkal Turkom pomoc pri dobytí Sedmohradska. Po odhalení podhodeného listu bol Vlad Tepeš uväznený, neskôr nakrátko prepustený a potom úkladne zavraždený pravdepodobne podplateným sluhom. Jeho hlava zmizla, údajne ju poslali tureckému sultánovi ako dar. Predpokladá sa, že Vladovo bezhlavé telo je pochované v kostole kláštora Snagov, v ktorého blízkosti plánuje rumunská vláda vybudovať zábavný park Draculaland.

Dracula

Bram Stoker, írsky štátny úradník, sa k napísaniu románu s upírskou tematikou chystal dávno predtým, ako počul o Vladovi Tepešovi. Jeho román sa mal pôvodne odohrávať v Maďarsku, kde bola tradícia upírskych historiek omnoho rozvinutejšia ako v Rumunsku. Keď však pri zhromažďovaní materiálov v čitárni Britského múzea narazil na historickú postavu grófa Draculu, bolo rozhodnuté. Dej románu presunul južnejšie do Transylvánie, kde on sám nikdy nebol. Hoci si Stoker dôkladne naštudoval históriu i pomery Transylvánie, nevyhol sa niekoľkým omylom. Do prostredia stredovekého Draculovho hradu zasadil napríklad aj Slovákov a Čechov, ktorí tu historicky nikdy nežili. Slovákov (v preklade Jozefa Kota) opisuje takto: "Najčudnejší boli Slováci, ktorí pôsobia barbarskejšie než ostatní: nosia veľké pastierske klobúky, širokánske voľné špinavobiele nohavice, biele ľanové košele a obrovské kožené opasky, takmer na piaď široké a vybíjané mosadznými klincami. Na nohách majú vysoké čižmy, na hlave dlhé čierne vlasy a pod nosom husté čierne fúzy. Hoci sú malební, nepôsobia príťažlivo. Keby sa takto zjavili na javisku, človek by ich zaraz pokladal za akúsi čeliadku orientálnych brigantov. Počul som však, že sú neškodní a chýba im priebojnosť."

Medzi draculológmi je rozšírený aj názor, že okrem historickej postavy Vlada Draculu ovplyvnili Stokera pri písaní aj uhorská grófka Alžbeta Báthoryová a brutálne vraždy Jacka Rozparovača, ktoré sa udiali práve v čase, keď írsky spisovateľ písal svoj román.

Stokerov román Dracula sa od svojho napísania dožil mnohých filmových i divadelných spracovaní. Prvým filmovým Draculom sa stal Nemec Max Schreck, zrejme najznámejším v roku 1931 Maďar Béla Lugosi. V roku 1992 nakrútil film o Draculovi aj známy americký režisér Francis Ford Coppola.

Rumunsko a Dracula

Miest, kam sa turista v Rumunsku môže vybrať po stopách Draculu, je neúrekom. Medzi najznámejšie "pútnické" miesta patrí kláštor Snagov, kde je Dracula pochovaný. Snagov sa nachádza iba niekoľko kilometrov od hlavného mesta Bukurešti. V centre Bukurešti sú odhalené vykopávky takzvaného Starého dvora, ktoré sa datujú sto rokov pred vládou Vlada Tepeša. Predpokladá sa však, že práve na tomto mieste založil gróf Dracula základy hlavného mesta, ktoré sem presunul zo severnejšieho Targovišťa.

Asi najnavštevovanejšou rumunskou pamiatkou spájanou s Draculom je karpatský hrad Bran. Hoci na tomto hrade gróf Dracula strávil pravdepodobne iba jednu noc, aj to ako väzeň, Bran presne zodpovedá opisu stredovekého hradu z románu Brama Stokera. Malý hrôzostrašný hrad stají na ostrej vysokej skale uprostred divokých hôr. Hoci na hrade sa žiadna draculovská expozícia nenachádza, v tržnici pod hradom sa to draculovskými spomienkovými predmetmi len hemží. Vyhľadávanými turistickými miestami sú aj rodisko Vlada Tepeša Sighisoara a mesto Bistrita, neďaleko ktorého Draculov zámok "postavil" Bram Stoker.

FOTO - AUTOR a archív

Použitá literatúra: Bram Stoker, Dracula, Buford, T,; Richardson, D. Rumunsko - turistický průvodce

FOTO

Dracula sa stal aj obľúbeným filmovým hrdinom. V roku 1992 nakrútil o ňom film aj známy americký režisér Francis Ford Coppola. Titulné postavy stvárnili Gary Oldman a Winona Ryderová.

FOTO