Podprsenku dnes vnímame ako módny doplnok či kúsok odevu poskytujúci aj estetický zážitok. K jej vzniku však koncom 19. storočia viedli nielen praktické, ale aj zdravotné dôvody. Korzet - v tých časoch tradičná súčasť ženského oblečenia - sa stával neznesiteľným, takže ho bolo treba nahradiť niečím pohodlnejším.

Kto však nový kúsok oblečenia vymyslel, nie je celkom jasné. Na autorstvo si totiž v rokoch 1875 až 1914 nárokovalo viac ľudí. Medzi nimi bola aj Nemka Christine Hartová, ktorá si 5. septembra pred 110 rokmi prihlásila na patentovanie "živôtik tvarujúci poprsie". "Živôtik má za úlohu držať ženské ňadrá vo vzpriamenej polohe tak, aby nebola narušená ich funkcia. Preto je veľmi dôležité zvoliť jeho správnu veľkosť," píše sa v patentovacom spise. Už pred ňou, v roku 1875, však Američania George Frost a George Phelps vytvorili bielizeň bez kostíc, háčikov a remeňov.

Vo Francúzsku vymyslela niečo podobné ako podprsenka výrobkyňa korzetov Herminie Cadolleová v roku 1889. Svoj výrobok nazvala "dobrý pocit" a predávala ho ako zdravotnú pomôcku. O štyri roky neskôr predstavila Američanka Marie Tuceková svoju "podporu ňadier", ktorá sa už najviac podobala dnešnej podprsenke (vpravo hore). Prototyp mal ramienka, košíky a zapínanie na háčik. V nasledujúcich rokoch sa objavili aj ďalšie kúsky podobné podprsenke, za revolučný sa však považuje až objav Američanky Mary Phelps-Jacobsovej ušitý z dvoch hodvábnych vreckoviek a mašle (v strede). Svoj vynález patentovala 3. novembra 1914 a ako prvá ho prihlásila pod francúzskym názvom "brassiere", ktorý sa v anglicky hovoriacom svete ujal v skrátenej podobe bra. Firma Warner Brothers Corset Company z Bridgeportu, ktorej Jacobsová patent predala za 1500 dolárov, na ňom počas nasledujúcich tridsiatich rokov zarobila vyše 15 miliónov dolárov.

Podprsenka sa však hneď po svojom objave veľmi nerozšírila. Jej boom nastal až počas prvej svetovej vojny, keď ženy museli robiť mužské práce a korzet im pritom prekážal. Za predajom však nepriamo stáli aj americké úrady, ktoré ženy vyzývali, aby si korzety nekupovali. Dôvod? Úspora kovov na vojnové účely - ušetrilo sa tak vraj zhruba 28 000 ton kovu.

Podprsenka sa stala symbolom oslobodenia zo starých poriadkov. Posledným významným medzníkom v jej vývoji bol rok 1928, keď ruská imigrantka v USA Ida Rosenthalová vytvorila členenie ženských ňadier podľa veľkosti (dole).

V nasledujúcich rokoch tento kus ženského šatníka viackrát zmenil podobu a niekoľkokrát takmer zanikol - napríklad v závere 60. rokov, keď vládla modelka Twiggy s rovným hrudníkom, či neskôr s nástupom extrémneho feminizmu, ktorý videl v podprsenke akési ženské putá. Od 80. rokov je po vlne "hore bez" však podprsenka zase v milosti. FOTO - ČTK/AP a ARCHÍV