ný Japonec má byt a iba sníva, ako raz bude mať dom. "Väčšinou však zostane iba pri snoch, lebo na rozdiel od Slovenska sa v japonských bankách dá len veľmi ťažko získať úver či hypotéka, takže môžete podnikať len s peniazmi, ktoré vlastníte reálne."

Masahika, ktorý sa narodil priamo v Tokiu, veľkomestský život ubíjal. Preto pred rokmi opustil Japonsko a odišiel na čas žiť do opačného extrému, do divokej prírody Austrálie medzi domorodých Aborigénov. Keď si dostatočne oddýchol od civilizácie, usadil sa v Sydney, kde sa spoznal so slovenskou herečkou Oľgou Belešovou a vzal si ju za ženu. Tak sa dostal do Bratislavy, ale aj na Záhorie, kde majú chalupu po starých rodičoch.

"V Bratislave žijem tri roky a veľmi vnímam, ako sa za ten čas zmenila. Je tu oveľa väčší ruch, než keď som prišiel, neustále sa čosi buduje, pribúda ľudí. O to viac sa vždy teším do Suchohradu. Je nám tam tak dobre, že sme sa rozhodli starý dom zbúrať. Staviame nový, v ktorom by sme mohli bývať natrvalo a do Bratislavy chodiť iba toľko, koľko budú vyžadovať pracovné povinnosti."

Na vidieku je Masahiko najšťastnejší. Všetky problémy vypustí z hlavy a relaxuje fyzickou prácou. "Najradšej mám letné večery, keď žiaria hviezdy a my večeriame v záhrade iba pri svetle sviečky a počúvame svrčky. Vtedy veľmi intenzívne cítim rodinu. Zrazu máme čas porozprávať sa, počúvať sa navzájom, kým v meste je stále kopec starostí a keď človek príde večer domov, už chce mať svätý pokoj."

Dedinský život je pre Masahika absolútne novou skúsenosťou. Napríklad záhrada: "Tokijčan pozná zeleninu a ovocie len zo supermarketu, kde je každý kus rovnakej farby a veľkosti. Keď som zrazu uvidel záhony, prekvapilo ma, koľko veľkostí a tvarov môže mať obyčajná cukina alebo paradajka. Je to čosi úžasné, vyjsť pred dom a odtrhnúť si, na čo mám chuť, nazbierať si na priedomí čerstvé bylinky a hneď z nich niečo uvariť."

Keďže momentálne sa celá chalupa prebudováva, Masahiko nechal na manželke, aby si vybrala, aká bude strecha, okná či obývačka, kuchyňa však bude podľa jeho predstáv. Veľká a priestranná, prepojená so záhradou, kde bude môcť variť pre priateľov.

"Tiež sme sa dohodli, že na kúsku pozemku vybudujem tradičnú japonskú záhradu. Ale naozaj iba na kúsku, lebo vaše európske záhrady sa mi páčia viac. Plné kvetov sú oveľa veselšie než japonské, kde sa v prvom rade medituje uprostred piesku, kameňov a vody."

Na dedine sa z Masahika stal aj domáci majster, čo v Japonsku tiež neprichádzalo do úvahy.

"Tam máte na všetko odborníka, ktorý príde, okamžite urobí, čo treba a vy len zaplatíte. Tu som zrazu videl, že ľudia si sami stavajú celé domy. Pokúsil som sa postaviť záhradný múr, ale spadol, lebo som vôbec netušil, ako sa to robí. Začal som si teda kupovať rôzne odborné knihy, no časom som zistil, že najlepšie je opýtať sa domácich. Na dedine je každý rád, keď môže poradiť."

Dnes si už Masahiko všeličo dokáže zmajstrovať sám. Návštevy však obyčajne najviac zaujme stará vaňa, ktorú natrel na zeleno, dorobil k nej drevený pult na poháre a umiestnil ju doprostred záhrady, medzi kvety a zeleninu. Neďaleko je ohnisko, kde sa ohreje voda a potom sa v noci aj s manželkou kúpu pod hviezdami. (bd)