Do Bratislavy prišiel z Nitry, z rodičovského átriového domčeka, a prvé roky býval v Petržalke. Zo svojho ateliéru v centre mesta videl dokopy iba nohy okoloidúcich chodcov a výhľad zo siedmeho poschodia paneláku ho veľmi neuspokojoval. "Mal som pocit, že vidím cez všetky poschodia ako lekár cez svojho pacienta."
Akurátny domov našiel napokon pred šiestimi rokmi vo Svätom Jure, presnejšie nad ním, na kopci pod lesom. Z jednej strany má výhľad na Zobor, kde sa narodil, z druhej dovidí až na Slovnaft, aby, ako tvrdí, nezabudol, že je blízko Bratislavy. "V každom prípade, odsťahoval som sa do prírody. Náš domček je síce skôr záhradný ako rodinný, ale stojí to za to. K domčeku patrí vinica, tak, ako to kedysi bolo aj u môjho dedka, remeselníka a včelára. Človek je vždy tam, kde ho niečo priťahuje."
Dedina zmení režim dňa. Vstávať so sliepkami a chodiť s nimi spávať znamená vidieť aj nové kontúry a panorámy. "Pod nami je šúr, močarisko, to je veľká vzácnosť, dokonca je tam ešte rašelinisko, v ktorom sa kedysi dávno skúmali všelijaké živočíchy. Keď sa nad ním vznáša ranná hmla, obraz je hotový, ani ho netreba maľovať. Aj oblohy sú neuveriteľné, vyprší sa za nami na Záhorí, a keď zapadne slnko, u nás sú oblaky červené. To sú skutočné scenérie," opisuje Guldan.
Život sa tu dá minimalizovať, čo môže priniesť aj ekonomické výhody. Fero Guldan kúri drevom, vodu berie zo studne a buduje, ako hovorí, minimalistický príbytok. "Domček som staval bez lešenia, iba pokiaľ som dočiahol zo zeme," hovorí. "Okná sú z bazáru, strecha z lešenárskych rúrok. Hangár mi slúži ako ateliér. Postavil som ho z panelov, z ktorých som kedysi zostavoval scénu pre televíziu. Dostal som ich namiesto honoráru."
Blízkosť mesta je, samozrejme, výhodou pre pracovné kontakty. Veľa vecí však dnes už môže človek urobiť doma. Každodenný život na dedine môže zároveň poskytnúť vysoký stupeň sebestačnosti. "Zimy bývajú náročné, ale inak je to fajn. Viem sa tu lepšie koncentrovať na prácu. Navyše, hríbov je plná záhrada, naokolo sú jedlé gaštany, materina dúška nám rastie pod oknom. Čo nezjeme, dáme sliepkam. A ešte niečo - všetko, čo si okolo domu rozložím, tam aj nájdem."
(ea)
