Časy, keď sa ľudia húfne sťahovali z vidieka do mesta, sú, zdá sa, preč. Obce či menšie mestá v zázemí tých väčších ponúkajú lacnejšie bývanie, primerané služby a, v neposlednom rade, lepšie životné prostredie. Hoci neraz slúžia iba ako "spálne", keď ľudia stále do zamestnania dochádzajú do väčšieho mesta, mnohým nerobí problém zmeniť miesto svojho trvalého pobytu - presťahovať sa na "vidiek".

Tomu, že nejde len o zdanie, nasvedčuje štatistika. Kým v 80. rokoch získala Bratislava migráciou ročne priemerne 4154 obyvateľov, od roku 1997 takto obyvateľov stráca. Napríklad v roku 2003 sa z nej odsťahovalo 1116 ľudí.

Takisto Košice. Kým v 80. rokoch si ročne "osvojili" priemerne 1573 prisťahovalcov, prinajmenšom v druhej polovici 90. rokov migráciou strácali najviac obyvateľov zo všetkých 50 obvodov, na ktoré sa tiež Slovensko člení.

Nadväzne na to obyvateľov okolitých sídel pribúda. Najmä vďaka Bratislavčanom mal obvod Malacky v rokoch 1996 - 1999 najvyšší relatívny prírastok zo sťahovania v rámci Slovenska, mestá Stupava, Malacky, Modra tak dokonca získali najviac obyvateľov. V rokoch 2000 - 2003 najviac obyvateľov sťahovaním získal pre zmenu Senec.

Aj okolie Košíc - na rozdiel od mesta - obyvateľov získava.

No nejde len o dve najväčšie slovenské mestá. Podobne to je v Žiline, Trenčíne, Poprade, Zvolene, Nitre či v Prešove.

Oslovili sme zopár známych i menej známych ľudí, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj životný štýl presťahovaním sa z hlavného mesta na vidiek. Čo im táto zmena priniesla? Čo sa im na vidieckom živote najviac páči? (joč)