ory budovy na rohu Palisád, kde zriadil kaviareň. So súhlasom cisárskeho dvora vo Viedni ju neskoršie pomenoval na počesť vdovy po následníkovi trónu Rudolfovi Habsburskom Stefania Kávéház. Meno Štefánka dostala po vzniku ČSR.

V roku 1907 sa starý otec oženil s Rósou Wowy, ktorá pochádzala zo známej vinohradníckej rodiny. Horná fotografia pochádza z ich svadobného dňa. Dolnou fotografiou sa presunieme o dvadsaťpäť rokov neskôr na oslavu ich striebornej svadby. Na snímke je niekoľko Bratislavčanov, ktorí svojou činnosťou značne zasiahli do života mesta.

1. Manderla Rudolf senior (1884-1968) sa v otcovom obchode vyučil za mäsiara. V odbore sa zdokonalil v Prahe, Mníchove a Budapešti. V roku 1910 sa osamostatnil a o pár rokov neskôr prevzal otcov podnik. Postupne založil niekoľko filiálok, až napokon roku 1935 (mal 70 rokov) dal postaviť prvú výškovú budovu v Bratislave, známu ako Manderlák.

2. Manderla Rudolf junior (1915-1984) bol prvorodený syn Rudolfa seniora. Európa bola vtedy hádam otvorenejšia ako dnes, a tak majstrovské skúšky zložil v Berlíne, kde si osvojil aj konzervačnú technológiu, takže po návrate domov začal ako prvý na Slovensku vyrábať mäsové konzervy. Investície do vzdelania v cudzine sa mu mnohonásobne vrátili a znamenali aj prospech pre spotrebiteľov.

3. Hakenberger Béla senior - prvý majiteľ kaviarne Štefánka.

4. Hackenberger Béla junior (1908-2000)

- už v mladosti bol pripravovaný na prevzatie kaviarne po otcovi. Po škole vo Viedni a ťažkých učňovských začiatkoch v Budapešti v hoteli Ritz dostal výučný list a na základe neho tzv. hostinskú licenciu, a tak mu v roku 1934 otec zveril vedenie kaviarne. Bol prísnym šéfom, ale aj človekom, ktorý viedol kaviareň tak, že jeho pracovníci patrili k jeho rodine. No v máji 1945, len preto, že bol nemeckej národnosti ako väčšina "prešpurákov", ho aj s manželkou a synom internovali do záchytného tábora pre Nemcov a Maďarov v Petržalke. Z tábora odišiel do Viedne, kde pracoval ako čašník v Parkhoteli Húbner, ktorý patril v tom čase Britskej okupačnej armáde. Keďže nechcel emigrovať, asi o rok sa vrátil. Najprv býval v Malackách, roku 1951 sa presťahoval k svokrovcom do Bratislavy, odkiaľ ho spolu s nimi roku 1952 v rámci Acie B vysťahovali do Šimonoviec v okrese Rimavská Sobota. Našiel tam prácu ako robotník v tehelni. Po čiastočnom politickom uvoľnení sa presťahoval späť do Bratislavy k švagrovi do jednej izby. Pracoval ako bufetár v BEZ-ke, potom ako údržbár, skladník, do dôchodku odchádzal ako revízor výťahov.

A z akého dôvodu sa ocitol Manderla senior na oslavách môjho starého otca Hackenbergera seniora? Odpoveď je jednoduchá - boli švagrovia. Za manželky mali dve sestry - Augustu (6) a Rósu Wowy (7).

5. Ludwig Karl bol veľkoobchodník s vínom. Rodina vlastnila Palugyaov dom v Bratislave (bývalé Vinárske závody), ktorý dnes patrí ministerstvu zahraničia.

Väčšina ľudí na fotografii sa smeje, pretože pri exponovaní (bolo to v byte starých rodičov na Palisádoch) spadol fotografovi stojan s bleskom, čo bol vtedy horiaci magnéziový prášok.

Adalbert Hackenberger, Bratislava