"Ešte žijem! A mám štyridsaťštyri." Tak znie najnovší odkaz Richarda Müllera. Je oslava narodenín dostatočným dôvodom na vydanie nového albumu? Ak už máte za sebou nahrávku s názvom 33 a v sebe večnú chuť verejne bilancovať vlastný život, potom určite.
Z vlaňajšieho Monogamného vzťahu zostalo len ďalšie nahrávanie v New Yorku v spoločnosti elitných hudobníkov. Štyridsaťštvorka je hudobne i náladovo pestrejšia, namiesto vylievania osobných pocitov tu pribudlo viac nadhľadu a vydavateľom už nie je veľká nadnárodná spoločnosť, ale vlastná firma.
Najsilnejšou stránkou nového albumu, vlastne aj pre Müllera vôbec, sú jeho texty. Opäť si rieši hlavne vzťahy k ženám - od intímneho vyznania (Samota) cez priateľský obdiv (Viera) až po otvorené sexuálne narážky (Pri orgazme). Tí, ktorí sledujú aj spevákove nespevácke aktivity, v nich majú jasno, ostatným napovie napríklad konkrétne menovanie herečky Szidi Tobiasovej alebo duety s dcérou a Ivou Bittovou.
Kým na pódiu sa Müller vyzliekať prestal, v striptíze pokračuje slovne. Čo môže niekomu prekážať viac je šraubovanie slov do rýmov za každú cenu, ktoré potom logicky občas škrípu: "Uletelo jedenásť krátkych zím/ a opäť na chvíľu odmietam byť mím ....Aby som sa dostavil čistý a mytý/ až potom dôjde na rôzne mýty... Zastrelili všetky škodné/ my nie sme na tom nerozhodne."
O hudobné podklady sa postarali renomovaní americkí štúdioví hudobníci - len zoznam albumov, na ktorých sa bubeník Omar Hakim, gitarista Hiram Bullock a basgitarista Will Lee dosiaľ podieľali, by zabral niekoľko strán, nehovoriac o plejáde hviezdnych mien, ktoré by ste tam našli.
Úprimne, keby ste to nevedeli vopred, pri počúvaní albumu vám to ani nepríde (čo je skôr pocta pre našich inštrumentalistov, lebo sa rozhodne nedá povedať, že by ich americkí kolegovia nahrávanie odbavili ľavou zadnou). Dnes je problém vybrať sa za špičkou do sveta iba vo finančnej rovine, umenie je dosiahnuť, aby sa špička vybrala za vami sama. A ak vám za to ešte zaplatí...
Nahrávaním v tejto zostave si náš najvyšší spevák splnil ďalší sen a sám vyhlasuje, že ambície vydať album v USA nemá, lebo len na jednej ulici v New Yorku je tridsať lepších spevákov. Viac sebakritiky by sa však zišlo pri výbere pesničiek - "dvorný skladateľ" Jaro Filip už nežije, s Táslerom sa Müller rozišiel a on sám je viac osobný ako osobitý hudobník. Zo sna o nahrávaní na Kube s Ibrahimom Ferrerom zostal iba pokus o latinomusic (Ria z Ria), nevýrazné melódie zachraňujú niekedy iba aranžmány (Ty) alebo text (Pri orgazme).
Zopár skladieb je však skutočne vydarených - veľmi pôsobivé sú najmä obe, pod ktoré sa podpísala Iva Bittová, zimomrazivú atmosféru navodí pieseň Viera a vďaka ironickému refrénu nakoniec dobre vyznie aj duet s jedenásťročnou dcérou. Viac než kŕčovitá rocková póza dnes Müllerovi sedí komorné spievanie, a to na albume prevažuje.
Našťastie. Aj preto si ho dokážete vypočuť viackrát.
