Dočasní obyvatelia mohutnej športovej haly Astrodome v texaskom Houstone si musia zvyknúť na niekoľko pravidiel. Napríklad je zbytočné čakať, že by v noci zhasli oslňujúce svetlá. Alebo že susedia ležiaci vedľa prestanú vôbec niekedy nariekať, vzlykať, chichotať sa, vracať.

Tiež nie je dobré pustiť hoci na chvíľu deti z dohľadu - iba že by človek chcel ďalšie štyri hodiny stráviť ich hľadaním v labyrinte štadióna. To by zostalo bez dozoru aj to málo, čo má, a mohol by prísť o posledné oblečenie. Ako trebárs, keď sa sprchuje a nechá odev pred dverami.

"Ukradli mi všetko, zostal mi len uterák. Našťastie mi tunajšia služba poskytla zadarmo nové oblečenie," hovorí Torrese Smith.

Ešte pred minulým pondelkom sa živil ako robotník v prevádzke na spracovanie rýb v New Orleanse a viedol úplne všedný život. Teraz spí tak dve hodiny denne, a to medzi druhou a štvrtou hodinou poobede. Je, sprchuje sa, snaží sa zistiť niečo nové z televízneho spravodajstva, pokiaľ sa mu podarí dostať sa bližšie k televízoru.

A hlavne stráži spolu s manželkou svoje štyri deti, číta Bibliu a niekedy sa vydá na obhliadku haly, v ktorej naráža na stovky podobne bezradných ľudí.

Napriek tomu si mnoho tunajších obyvateľov pochvaľuje, aké je to luxusné. Nečudo, keď v predchádzajúcich dňoch prešli peklom v neworleanskom Superdome, kde nebolo ani jedlo, ani voda, ani sprchy či svetlo a kde ich predovšetkým terorizovali bandy ozbrojených násilníkov.

Z tohto hľadiska je to v Astrodome naozaj luxusné: 85 spŕch s tečúcou vodou, horúca ovsená kaša a sucháre každé ráno, odpoludnia na plastových tanieroch servírujú teplé jedlo. Fungujúca klimatizácia, k tomu náhradné suché ponožky, detská strava a hygienické pomôcky, zubná pasta, čisté tričká. A navyše ešte možnosť prečítať si nejakú knihu - pokiaľ na to sú myšlienky.

Asi to najpodstatnejšie je prítomnosť piatich stoviek uniformovaných policajtov, ktorí stále strážia celý objekt. To dodáva istotu.

(reuters)