KOŠICE - Samospráva na košickom sídlisku Luník 9 má na krku ďalší problém. Z roka na rok rastie počet prípadov, keď zosnulého obyvateľa nemá kto pochovať. Miestny úrad od začiatku roku poskytol deväť jednorazových výpomocí na pohreb. Viac už nemôže. Nemá peniaze. Pohrebným službám dlhuje približne 60-tisíc korún.
"Rómovia si veľmi potrpia, aby krst, svadba či pohreb boli na slušnej úrovni. Je to pre nich niečo posvätné. Žiaľ, stále častejšie sa vyskytujú prípady, keď nemajú ani na ten najjednoduchší pohreb. Ekonomická situácia obyvateľov je katastrofálna. Okolo deväťdesiat percent ľudí v produktívnom veku je bez zamestnania. Kde by na to vzali?" vysvetľuje pracovníčka miestneho úradu Beáta Sucháčková.
Stále častejšie sa vyskytujú aj prípady, keď sa pozostalí k nebohému vôbec nehlásia. Buď kalkulujú s tým, že pohreb zaplatí úrad, alebo celá rodina vycestovala za prácou do zahraničia.
"Z Ústavu súdneho lekárstva sme dostali list, že takmer osem mesiacov majú v chladiacom boxe mŕtvo narodeného novorodenca. Keďže sa o chlapčeka nikto nezaujímal, museli sme ho pochovať na naše náklady. Matku ani príbuzných sme nenašli," hovorí Sucháčková.
Spopolnenie dieťaťa bez obradu stojí v košickom krematóriu 7000 korún. A to ešte pri dobrých vzťahoch s pohrebnou službou miestnemu úradu neúčtovali 120 korún za každý deň poskytnutia chladiaceho boxu. Kremácia dospelého je o 5000 korún drahšia.
Samospráva na prevažne rómskom sídlisku sa ocitla v patovej situácii. Na jednej strane podľa štatútu mesta pohreby patria do pôsobnosti mestskej časti, na druhej mestská časť nemá na ne peniaze.
"Patológia, pohrebné služby aj magistrát mesta sa odvolávajú na štatút, ktorý sa riadi osobitným predpisom, Zákonom o zdravotnej starostlivosti. Ja som však v ňom nič také nenašla. Mesto je obcou, keď ide o výber a správu daní. Ale keď treba niečo zaplatiť, občana odkážu na nás."
V minulosti tzv. sociálne pohreby financovali okresné úrady, ktoré poskytovali aj sociálne pôžičky. Dotoval ich štát.
"Keby sme mali peniaze, mohli by sme poskytnúť, trebárs, pôžičku. Z čoho by to ľudia sociálne odkázaní splácali? Nakoniec by po troch upozorneniach problém riešil súd. Ten ale nemôže siahnuť na dávky v hmotnej núdzi. Je to bludný kruh," hovorí Sucháčková.
Rómovia: Na pohreb dáme aj to posledné
"Na pohreb dáme aj to posledné. Keď niekto od nás navždy odchádza, každý Romák sa chce s ním slušne rozlúčiť. Takí sme. Ale z čoho? Keď švagriná pochovávala decko, musela si požičať. Veď celá rodina s tromi deťmi dostávala mesačne len okolo štyritisíc korún," hovorí päťdesiatnik Jozef. Nechce prezradiť meno, aby rodina neprišla do hanby.
Zopár stovkami prispel aj on, aj ďalší príbuzní. Ale stále to bolo málo. "Na úrade jej povedali, že peniaze nemajú. Čo mala robiť? Má ešte dve deti, musí ich chovať. Zašla za úžerníkom. A teraz bude splácať možno roky... Aj keby dostala príspevok, na pohreb by to nestačilo."
Jozef odsudzuje príbuzných, ktorí sa k nebohému nechcú priznať. "Pánbožko ich potrestá. Aj oni skončia rovnako. Nepochovajú ich do zeme, ako sa patrí, ale spália v krematóriu. Ja sa veru spáliť nedám. Oheň je pre nás, Rómov, život. Nie smrť." (sen)
