driny, zmeniť svoj osud. Je to aj prejav ľudskej zábavy v boji proti všednosti. Dostalo sa mu hanlivého názvu - malomeštiacke správanie. Malomeštiak má viac času ako sedliak, a nemá chuť drieť od svitu do mrku. Rád sa zabáva a vyťahuje. Takého ho veľmi dobre ako advokát spoznal spisovateľ Janko Jesenský a verne opísal vo svojich Malomestkých rozprávkach.
Už samotným názvom "rozprávky" spisovateľ jasne dáva najavo, že nejde o presný, tvrdo realistický opis, ale o určité nadľahčenie, o láskavú, i keď adresnú kritiku. Veď on ako advokát by bez nich nemohol existovať - ich malicherné spory ho živia. Rodiaca sa slovenská maloburžoázia sa snaží dohnať veľký svet, aj s jeho negatívami, jeho povrchnosťou, aj zlobou.
Nevinné čajové "dýchánky" tvoria ľudské osudy, lebo tu sa dohovárajú obchody, ale aj sobáše a rozchody zaľúbených, ktorých majetok sa nedá spojiť dohromady. Lekári, lekárnici, ale najmä úradníci a podnikatelia zdanlivo debatujú o počasí, ale určujú beh života mesta, so všetkými kladmi a zápormi. Jesenský ich hravou a priliehavou formou kritizuje, ale aj usmerňuje cez postavu advokáta.
Janko Jesenský na slovenské pomery pochádzal z veľmi dobrej, i keď finančne biednej rodiny. Zemiansky pôvod a otcova politická angažovanosť ovplyvnili celý jeho život. Jesenský mal v sebe pocit onej ľahkosti bytia, ktorá udivuje pri väčšine tragických postojov slovenskej inteligencie.
Advokátom sa stal v Bánovciach nad Bebravou. Jeho kariéru prerušila prvá svetová vojna, počas ktorej sa mu podarilo dostať do ruského zajatia. Sklamanie z cárskeho Ruska však bolo veľké. Jeho politické postoje ovplyvnil pobyt v československých légiách, stretnutia s J. G. Tajovským a predstaviteľmi odboja. Stal sa vedúcou osobnosťou Československej republiky, županom v Rimavskej Sobote, neskôr v Nitre. Slovenský štát tvrdo kritizoval pre jeho autoritársvo a pokrytectvo a opäť bojoval v odboji. Ako demokrata ho nikdy neoslovilo komunistické hnutie, nedožil sa ani jeho nástupu, zomrel v decembri roku 1945.
| Raz nevedel, čo so slečinkou hovoriť. Ona ho odbavovala nakrátko, hrýzla si pery, usmievala sa, akoby sa tešila na jeho útrapách. Starí neprichádzali. "Keby sa len mohol prepadnúť," myslel si, "neviditeľným sa stať. Ujsť ako para komínom..." |
Jesenského dielo je pomerne rozsiahle - od poézie, ktorá má ľahko erotický nádych a vzťah k žene je v nej odtabuizovaný, cez poviedky, divadelné hry, až po najznámejší román Demokrati. Autor sám vysvetľuje, prečo je taký kritický, ale zároveň láskavý. "Malichernosti a chyby treba biť z lásky a nie z nenávisti." Ďalšou tvorbou sú epigramy, ktoré sa v tom čase pomaly udomácňovali v slovenskej literatúre. "Nebude žobrák ani pán - vraví pán vybrčkovaný. Veríme, všetci pôjdeme s palicou po žobraní." Ako by Jesenský tajomne poznal aj našu súčasnosť.
Aj v Malomestkých rozprávkach cítiť, že Jesenského mrzí pasivita postáv, určitá fatálnosť, s akou sa dívajú na život a na svoj osud, dokonca sa zdá, že väčšiu aktivitu pripisuje ženám, i keď jeho osobný vzťah k nim bol veľmi komplikovaný - nikdy sa im poriadne nepriblížil. Ako advokát ľuďom radí, ale tí radšej podliehajú klebetám aj poverám, ako by si poriadne zabojovali s nepriazňou osudu.
Napriek tomu v celom Jesenského diele cítiť, že dochádza k zmene spôsobu života a že stojace vody pokojného vegetovania už ktosi - osud, vojna, technika - rozčeril a že už žiadna sukňa nie taká široká, aby prikryla spoločnosť a chránila ju pred veľkým svetom. Treba pripomenúť, že prerušenie vývoja na štyridsať rokov Janko Jesenský nepredpokladal.
Autor: ds
