Vraví sa, že v uhorkovej sezóne sa dejú nevysvetliteľné veci. Platí to aj o tej tohtoročnej. Jedného augustového rána sa napríklad odmietol spustiť náš počítač. Nič to, povedali sme si, zavoláme opravára. Po niekoľkých telefonátoch sme sa dozvedeli, že opravár nepríde - počítač musí do opravovne. Nepríjemná správa. Veď s počítačom odídu z domu aj všetky texty, ktoré sú v ňom - a to je pocit, akoby mal človek vyjsť na ulicu nahý. A navyše - čo ak sa v opravovni stratia? To je pocit horší ako otras mozgu.
Môjho muža to tak vzalo, že napísal báseň:
OPÚŠŤAJÚ ŤA PREDMETY
Opúšťajú ťa predmety
akoby začul zrazu E. T.
volanie z rodnej planéty.
Sú dojaté, si dojatý,
no ukrývate svoje city.
Lúči sa s tebou chladnička
a dverami ti „zbohom" kýva.
Na opravára nevyčká -
na rozlúčku ti, babička,
necháva štyri teplé pivá.
Obrazovka je zvlnená -
zúfalo zrní za priateľom.
Posledný obraz zlomená
anténa chytá, spojená
už naposledy s tvojím telom.
Aj auto ťa už opúšťa -
ustatý motor iba kašle
a choré plyny vypúšťa.
Už iba šmyk, a do húštia!
Ach, kde sú krásne jazdy zašlé?
Sú v tvojich básniach... Dofrasa,
aj s básňami sa deje dačo!
Ostali v bruchu pažravca -
počítač zapnúť nedá sa,
kúpiť si nový nie je začo.
Opúšťajú ťa predmety
akoby začul zrazu E. T.
volanie z rodnej planéty.
Sú dojaté, si dojatý -
už na rade si tuším i ty... .
... Ale na druhý deň ráno, tesne pred odnesením počítača do opravy, sme ho ešte raz skúšobne zapli - a fungoval. Nevysvetliteľné! Absolútne uhorkové! Akurát, že sa vďaka tomu dá vysvetliť, ako vzniká báseň alebo fejtón.
