"V každom prípade je to niečo absolútne nezvyčajné," hovorí politológ Miroslav Kusý.
Podľa Kusého koalícia postupuje navyše aj nedemokraticky, keď zaviedla nové pravidlá hry oproti tým, podľa ktorých postupovala v prípade Ivana Šimka a jeho odchodu z SDKÚ.
Koalícia vypovedala dohodu s ANO a chce spolupracovať s časťou poslancov ANO, ale už bez šéfa strany Pavla Ruska.
Hoci ústava nehovorí o koaličnej rade a koaličnom fungovaní vlády, podľa Kusého ide o medzičlánok medzi ústavou a praktickým výkonom moci. V Európe sa vytvorili isté všeobecne platné pravidlá, podľa ktorých si politické strany riešia svoje problémy samy. Tieto pravidlá sa však na Slovensku podľa Kusého porušujú, lebo "vládna koalícia sa snaží vyriešiť problém ANO za ANO". Kusý zdôraznil, že "vôbec však nehovorím o charaktere ANO a jeho predsedu Pavla Ruska".
Českému politológovi Bohumilovi Doležalovi situácia na Slovensku trochu pripomína dianie v Čechách po tzv. sarajevskom atentáte v roku 1997. Proti šéfovi ODS Václavovi Klausovi, ktorý bol v zahraničí, doma vystúpili niektorí jeho spolustraníci. "Časť poslancov a ministrov ODS už predstavovala inú stranu, ale stále akoby to bola ODS. To riešenie sa vtedy u nás považovalo za veľmi neštandardné," povedal Doležal.
Politici koalície pripúšťajú, že dohoda s klubom ANO je neštandardná, za takú považujú aj situáciu v koalícii. Šéf klubu SMK Gyula Bárdos povedal, že do pondelka, keď začne rokovať parlament, by mali SDKÚ, KDH a SMK a Lintnerova skupina podpísať dohodu o spolupráci.
Člen Prezídia SDKÚ Peter Miššík povedal, že koalícia stojí na počtoch poslancov. "Potrebujeme mať väčšinu, aj keď krehkú. Keď ju máme, my určujeme beh dejín," povedal.
Návrh opozície, aby vláda v tejto situácii požiadala parlament o dôveru, sa koalícii priveľmi nepáči. Miššík odkázal opozícii, nech sama skúsi vysloviť vláde nedôveru.
Politológ Kusý hovorí, že keby vláda sama požiadala o vyslovenie dôvery "bolo by to v rámci kvalifikovanej politickej kultúry, ale bohužiaľ, tá u nás nefunguje". (sp)
