. Šírkou svojich aktivít patrí k najtypickejším predstaviteľom osvietenstva a jeho činnosť predstavuje prvú fázu národnooslobodzovacieho hnutia po česky píšucich prívržencov česko-slovenskej vzájomnosti. Počas štúdií v Jene založil Societas slavica a v r. 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach založil Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. V diele Slovenští veršovci priniesol výber básní starších slovenských básnikov a v štyroch zväzkoch Pamětí česko-slovenských básnířův charakteristiky vyše 70 uhorských básnikov a veršovníkov. Autor didaktických a anakreontských básní, prekladov nemeckej a anglickej poézie, všetky uverejnil v štyroch zväzkoch: Poezye. Písal knihy teologické, historické, hospodárske a právne s ľudovýchovným zameraním. Zomrel 21. januára 1832 v Kostolných Moravciach.

1922 -- v Štítniku sa narodil básnik a prekladateľ Ctibor Štítnický, vl. m. Tibor Dörner. Zúčastnil sa v SNP, v r. 1950-57 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, 1960-63 šéfredaktorom Kultúrneho života, 1963-65 riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Od r. 1966 riaditeľ Čs. filmu v Bratislave. Z tejto funkcie ho v r. 1970 odvolali a na takmer dvadsať rokov mal zákaz literárneho a novinárskeho publikovania. V r. 1970-89 bol pracovníkom Slovenskej knihy. Debutoval zbierkou reflexívnej lyriky: Presýpacie hodiny. Zážitky z vojny a SNP zobrazil v zbierkach: Červená šatka a Pochod miliónov. Ďalšie zbierky sa stali agitačnou poéziou v intenciách schematizmu: Rodina, Na teba myslím. Neskoršie diela: Chlieb a ruže, Ostaň tu ešte chvíľu, umelecké reportáže: Maďarské rapsódie, verše pre deti: Jarný karneval, Rozprávky na predaj a i. Prekladal predovšetkým z maďarčiny, najmä Gyulu Illésa a Imre Madácha. Zomrel 12. júna 2002 v Bratislave.