FOTO
BRATISLAVA - Dvadsaťročný Igor Králik z Prievidze odišiel po maturite pracovať do Nemecka. Tvrdí, že by si prácu vedel nájsť aj doma. "Zďaleka nie však s takým platom, ako mám tu," tvrdí mladý Prievidžan pracujúci v Brémach.
Na Slovensku sa zarába v priemere 16-tisíc mesačne. Väčšina zamestnancov pritom zarába podpriemerne. Vo väčšine iných európskych krajín sú platy vyššie. Slovenský priemer prevyšujú aj po prepočítaní cez paritu kúpnej sily, ktorá zohľadňuje cenové rozdiely medzi krajinami.
Nízke platy trápia obyvateľov väčšiny nových členských krajín Európskej únie. Za rovnakú prácu by na Západe dostávali niekoľkonásobne viac. Po očistení od cenových rozdielov sa napríklad v Nemecku zarába dva a polkrát lepšie ako u nás. Ešte viac ako v Nemecku sa po prepočítaní cez paritu kúpnej sily zarába vo Švajčiarsku.
Zo štatistickej ročenky Európskej komisie vyplýva, že najlepšie v únii platia zamestnávatelia v Rakúsku, v západnom Nemecku, v severnom Taliansku, v Paríži a v Londýne. Naopak, najmenej v troch pobaltských krajinách - Litve, Lotyšsku a Estónsku. U nás však rastú platy oveľa rýchlejšie ako na Západe. Po očistení o infláciu by sa mali tento rok reálne mzdy zvýšiť zhruba o päť percent. Ekonómovia si netrúfajú predpovedať, kedy a či platy Východoeurópanov dosiahnu úroveň Západu.
Slováci zarábajú stále málo aj v porovnaní s výkonnosťou našej ekonomiky. Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat nešlo u nás vlani na platy ani 30 percent hrubého domáceho produktu. Na porovnanie, vo vyspelých západoeurópskych ekonomikách sa podiel miezd k HDP pohyboval od 40 do 50 percent.
Rozdiely v platoch teda nekorešpondujú s rozdielmi výkonnosti národných ekonomík. Štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj tvrdí, že popri nezamestnanosti je najdôležitejším faktorom na určovanie platov efektivita práce. Tá je u nás stále na chvoste únie, no spolu s hospodárskym rastom rýchlo rastie.
Podľa štatistických údajov rastie výkonnosť ekonomiky Slovenska v ostatných rokoch niekoľkonásobne rýchlejšie ako vo väčšine západoeurópskych krajín. Napríklad v druhom štvrťroku 2005 sa HDP Slovenska zvýšil podľa Eurostatu o 5,1 percenta, zatiaľ čo HDP pôvodnej európskej pätnástky len o 1,2 percenta.
Vyšší rast HDP, ako má Slovensko, dosahujú len tri pobaltské štáty - Litva, Lotyšsko a Estónsko. Vysoký ekonomický rast je teda doménou tých najchudobnejších. "Treba si uvedomiť, že z nižšieho základu sa ľahšie dosahuje vyšší percentuálny rast. Je to aj prípad Slovenska," podotkol ekonomický analytik Ľudovej banky Mário Blaščák, ktorý, rovnako ako iní ekonómovia, predpovedá novým členským krajinám únie rýchly hospodársky rast.
Najnižšie možné platy majú Lotyši
V Európe sa nelíšia len nominálne platy, ale aj minimálne mzdy, ktoré sú určené zákonmi. Napríklad výplatná páska s minimálnou mzdou v Luxembursku obsahuje až trinásťkrát vyššiu sumu ako v Lotyšsku. Škála najmenšieho možného platu v Európskej únii sa pohybuje od lotyšských 116 eur až po luxemburských 1467 eur. Na Slovensku je minimálna mzda 145 eur, v októbri vzrastie na 177 eur.
Rozdiel 1:13 v minimálnej mzde v Európskej únii sa však stenčil na pomer 1:5, keď štatistici prepočítali nominálne sumy podľa kúpnej sily domácností. Najhoršie platení Lotyši tak brali ekvivalent 283 a Luxemburčania 1293 eur. Poradie v rebríčku sa však priveľmi nezmenilo, len Slováci (343) predstihli Estóncov a Slovinci Španielov.
Podiel pracovníkov poberajúcich minimálnu mzdu sa v Európskej únii značne líši. Zatiaľ čo na Slovensku, v Španielsku, na Malte, v Británii, Česku či v Holandsku nejde o viac než tri percentá zo všetkých zamestnancov na plný úväzok, v Litve najmenší plat poberá desatina pracovníkov, vo Francúzsku viac než 13 percent a v Luxembursku takmer 17 percent zamestnancov.
Minimálnu mzdu zvyčajne častejšie poberajú ženy než muži, s výnimkou Maďarska a Lotyšska.
(čtk, tv)
