Kupcu síce zaujali vlhké sedadlá a silno navoňaný interiér, ale zamestnanec povedal, že auto tepovali a nestihlo vyschnúť. "Pýtal som sa, či nebolo zatopené, on na to - stopercentne nie," hovorí motorista.

S bazárom sa dohodol, že auto vezme na kontrolu k známemu do autoservisu. Tam si všimli, že v dutinách bolo ihličie, ale mysleli si, že s ním jazdili v lese, a nakoniec povedali, že auto je v dobrom stave a odporúčajú ho kúpiť.

"Stálo 390-tisíc, ako protihodnotu som dal svoju Feliciu a zvyšok doplatil. Na tretí deň som si chcel dať namontovať zabezpečovacie zariadenie riadiacej páky a išiel som do Fordu. Večer mi z Fordu volali, že zabezpečovacie zariadenie nebudem potrebovať, lebo auto treba vrátiť. Niečo rozobrali a zistili, že je blato v mieste, kde nemôže byť. Začali auto preverovať, dali dole prístrojovú dosku a našli hrubé nánosy bahna," hovorí motorista. "Vo Forde mali z toho šou, všetci sa k autu zbehli. Povedali, že videli zatopené autá, ale tak vyčistené ešte nie," hovorí.

V autobazári motoristovi tvrdili, že to nie je možné. Začal pátrať a zistil, že auto predávali v bazári vo Švajčiarsku, kde mu povedali, že pána, ktorý ho kupoval, upozorňovali, že bolo zatopené a je vhodné len na súčiastky. "Ešte mi povedali, že si toho pána presne pamätajú. Predávali ho veľmi lacno, za zhruba 120-tisíc," hovorí motorista. E-mailom mu poslali potvrdenie, že ide o auto z povodne.

Na colnici mu zase prefotili faktúru, na ktorej bolo výslovne napísané, že auto bolo zatopené. V autobazári mu naveľa vrátili peniaze a Feliciu, ktorú mu takmer pred nosom predali. "Ďalšie náklady, ako poistka, autoservis, prepis auta, nepreplatili. Stratil som asi tridsaťtisíc korún."

Na druhý deň išiel do autobazáru jeho kolega a Ford tam zasa predávali. Keď sa spýtal, či nebol zatopený, hovorili, že v žiadnom prípade.

(rf)