FOTO
"Prosím vás, napíšte, že na budúcoročných majstrovstvách Európy určite hodím 80 metrov," spustil po pretekoch v Szombathelyi Trnavčan Libor Charfreitag (na snímke TASR) na prvý pohľad od veci. Postrehol nechápavú reakciu.
"Ono je to tak, pred odchodom na majstrovstvá sveta do Helsínk naplánoval Slovenský atletický zväz jedno miesto do ôsmej priečky, jedno do dvanástej," začal kladivár o našom športovom "päťročnicovom" archaizme plnenia a neplnenia stanovených úloh, na ktorých viacerí kľúčoví funkcionári a tréneri, obzvlášť atletickí, priam chorobne lipnú. Konečné hodnotenia šampionátov sú de facto porovnávaním kolónok plánu a skutočnosti.
Dogmy vytýčených cieľov
Charfreitag bol v Helsinkách deviaty, podľa tabuliek i rankingu bol na piatom mieste. Renomovaný atletický americký magazín track and Field News ho zaradil tam, kde skončil.
Každý z týchto ukazovateľov je pre normálne rozmýšľajúceho športového priaznivca, nehovoriac o odborníkovi, pomocným ukazovateľom. Slovenský kladivársky rekordér (81,81 m v roku 2003) skončil na tohtoročných MS deviaty. Užšie finále mu ušlo o vyše metra, čo je dosť. Víťazný Bielorus Tichon sa doň prebojoval až po dvoch prešľapoch. Športová súťaž nie je cestným poriadkom expresov hikari.
"Po kvalifikácii, v ktorej som mal, mimochodom, šťastie, vyšiel mi až tretí pokus, som mal iné myšlienky ako ôsme miesto. Netajil som, jemne som si trúfal aj na medailu. Prvý pobabraný finálový pokus urobil zo mňa opatrného pretekára, nie bojovníka. Tie plány mi nesedia, možno keby som neriskoval s obuvou, skončím siedmy. Nie je to však môj štýl," vysvetlil.
Nik neukázal prstom
"Nikto na mňa neukázal prstom, Charfreitag to zmrvil, že sme nemali ôsme miesto, ale od mnohých som to tak cítil," hovoril potichu Libor akoby pre seba. A ťažkal si na praktiky zväzu. Zamyslel sa. Ako všetci naši špičkoví športovci potom poprosil: "Ale to tam nepíšte."
A prečo? "Veď, dobre viete," nedopovedal. Potom sa dal prehovoriť aspoň na diplomatické slovo: "Zväz už všeličo nasľuboval a nedodržal. Možno mešká, má asi tiež dosť starostí. Počkám a uvidím," zakončil.
Zo slovenských pomerov sme sa vrátili do szombathelyskej reality. "Prvý pokus som zmrvil, pri otočke šľahol kladivom o zem. Zlepšoval som sa, ale už chýbajú sily. To, čo som hodil, bol môj súčasný strop."
Charfreitag bude ešte súťažiť v Jokohame: "To už vlastne ani nie sú preteky, ale stretnutie priateľov. Čiže pokojne môžeme hodnotiť - táto sezóna bola najhoršia z posledných troch. Ešte zbabranejšia, než vlaňajšia. Vlastne ma potešil iba európsky rekord v hode bremenom 25,68 m. V zime zase prejdem na jednofázový tréning. Napokon musím, presťahoval som sa od Dallasu dosť ďaleko, dve cesty za deň by boli stratou času."
Libor v zime trénuje v areáli Southerne Methodist University, aj ju reprezentuje, hoci už nemá štipendium (ukončil bakalárske štúdium). Pracovne je na tom ako plavkyňa Martina Moravcová.
Atlét roka? Uvidím, či prídem
Profesionálny atlét má isté výhody vyplývajúce z reprezentácie univerzity, ale tréning si platí zo svojho. Teda, láme rekordy v hode bremenom, aby si zarobil na leto v domácich trnavských podmienkach.
Charfreitag mal výbornú výkonnosť pred dvoma rokmi. Nevyšli mu MS v Paríži, 4 cm ho delili od dvanásťčlenného finále. To však ešte nebol "plánovací" líder. Hneď nato bol v Szombathelyi vo Svetovom finále druhý a stal sa slovenským Atlétom roka.
Vlani mu to nešlo, ale "z nijakej formy", ako ju nazval, vydoloval siedme mesto na aténskej olympiáde a piate v Szombathelyi. Opäť bol naším kráľom kráľovnej športov. Plán prekročil.
Tento rok sa začal senzačne dvoma aprílovými osemdesiatmetrovými hodmi ešte v USA a dlho vyzerala jeho forma sľubne. Iste nebola horšia než vlaňajšia, ba aj výsledky boli takmer totožné. Vo Svetovom finále skončil Trnavčan šiesty. Ibaže - plán je plán. Napriek tomu bude Charfreitag viac než pravdepodobne znovu Atlétom roka.
Pricestujete si z USA prevziať cenu? "Nie, pošlem otca," povedal najprv namosúrene. Potom zľavil - uvidím. "Iste však prídem na Vianoce a zúčastním sa na našich sviatočných trnavských pretekoch v hode bremenom."
Autor: Szombathely
