Takmer 20 percent ľudí by však nereagovalo a ďalších 30 percent nevie, ako by sa zachovalo.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý si v agentúre MVK objednal denník SME. Podľa toho istého prieskumu 7,9 percenta ľudí ich partner pravidelne alebo aspoň občas bije.
Monika Grochová zo záujmového združenia žien Fenestra tvrdí, že výskyt násilia v slovenských rodinách je obrovský, najmä voči deťom a ženám, hoci týraní bývajú aj muži.
"Máme skúsenosť, že to ide naprieč celou spoločnosťou," hovorí o výskyte týrania Hana Bartová z Centra Nádej. Naznačuje to aj náš prieskum. Pri výskyte násilia nezáleží na tom, či je rodina bohatá alebo chudobná, rozhodujúce nie je ani vzdelanie, či bydlisko. "Je úplne jedno, či je to rodina veriaca alebo neveriaca," dodáva Bartová.
Problém podľa Grochovej je v tom, že ľudia majú "neurčité predstavy o tom, kedy ide o násilie, aj keď je to v Trestnom zákone veľmi presne definované". Zákony sa vyvíjajú rýchlejšie ako spoločenské vedomie, lebo ľudia ešte aj dnes považujú "veľmi vážne týranie za štandardné správanie sa k blízkym".
Mnohí ľudia nepovažujú za zranenie, ak po bitke ostali modriny či škrabance, podľa Grochovej si často neuvedomujú, že týranie môže byť aj psychické. Takým je ponižovanie, izolácia či odopieranie jedla.
"Psychického týrania je oveľa viac ako fyzického," povedala Bartová. Deti to dokonca znášajú ťažšie ako bitku.
Existujú aj prípady umučenia domácich zvierat, ktoré má charakter psychického týrania ľudí. Grochová pozná prípad, keď otec pred očami detí zaškrtil ich psa. "Spôsobuje to nesmierne utrpenie ľudskej bytosti," povedala Grochová.
Násilné správanie sa už skrýva ťažšie
BRATISLAVA - V roku 2003 pribudol do Trestného zákona paragraf o týraní blízkej osoby a zverenej osoby. "Medzi ľuďmi sa roznieslo, že je trestné biť ženu či deti," povedala Monika Grochová zo združenia Fenestra. Násilníci sú teraz rafinovanejší a používajú viac psychické násilie.
O možnostiach obrany pred násilím vedia dnes ľudia podľa Hany Bartovej z Centra Nádej viac aj vďaka vysvetľovacej kampani. "Odvtedy sa nám na linku ozývajú susedia, učitelia, príbuzní, že sa takéto týranie v rodine deje," hovorí.
Pred jedným z víkendových školení napríklad učitelia tvrdili, že v ich triede určite nie sú týrané deti. "Keď sme im poskytli informácie o tom, ako sa to dieťa prejavuje, tak po prvom víkende s učiteľmi sme tu mali štyri deti zo škôl v Petržalke," povedala Bartová.
Grochová napriek tomu tvrdí, že v mnohých situáciách sú ešte občania ochromení a neschopní konať. "Okrem toho majú zábrany zasahovať do súkromia inej rodiny."
Problém je aj s tým, aby samotní týraní ohlásili, že sú obeťou násilia. "Ten, čo týra, má takú taktiku, že presvedčí obeť, že je to jej vina, preto týraní nehľadajú pomoc," dodala Grochová. (rp)
