Naši hokejoví reprezentanti vedení trénerom Jánom Filcom vyleteli do výšin pred dvoma rokmi na svetovom šampionáte v Petrohrade, nečakaný postup do finále s Českom a zisk strieborných medailí upútal pozornosť agentov z Európy aj z NHL, sponzori zatriasli mešcom pred naším najsledovanejším zimným športom – hokej sa pre nich stal dôveryhodným partnerom.
Do draftu NHL sa v tridsiatke dostal obranca Ľubomír Sekeráš, jeho nevysoký kolega Ľubomír Višňovský, príležitosť vyskúšať si zámorský hokej sa náhle naskytla aj útočníkovi Petrovi Bartošovi, do Ameriky zamieril Peter Podhradský, do Čiech sa vybral Richard Kapuš, do Švajčiarska Vlastimil Plavucha. Slovenský hokej bol žiadaný.
Účasťou vo štvrťfinále play off na vlaňajších majstrovstvách sveta v Nemecku splnilo Slovensko svoju povinnosť, ale nepridalo nič navyše. Reprezentanti bez zmluvných záväzkov si vo svete ťažko hľadali nové miesta, zopár ich zvolilo návrat domov. Záujem o slovenský hokej opadol.
Olympijský výbuch v Salt Lake City vracia Slovensko pred Petrohrad na úroveň Nagana. Už v nedeľu sa po prestávke hrá ďalšie kolo Extraligy a hrozí, že doteraz málo zaplnené hľadiská budú ešte prázdnejšie. Hráči z domácich klubov Jaroslav Török, Richard Šechný, Richard Kapuš či Pavol Rybár si nemusia robiť nádeje, že ich rozchytajú do zahraničia, funkcionári budú ešte ťažšie napĺňať klubové i zväzovú pokladnicu.
Minulosť ukazuje, že v hokeji sa na Slovensku musíme dostať na dno, aby sme mohli stúpať do výšin. O dva mesiace sa vo Švédsku uskutočnia majstrovstvá sveta.
(on)
