Na trhu práce sa rýchlejšie uplatnia vysokoškoláci. Ako dlho budú nezamestnaní stredoškoláci, závisí od toho, v akom odbore získali kvalifikáciu. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - V týchto dňoch v evidencii nezamestnaných pribúdajú čerství absolventi stredných škôl. Školský rok im oficiálne trval do 31. augusta. Ich vyhliadky sú oproti absolventom vysokej školy o čosi horšie. "Rýchlejšie sa na trhu práce uplatnia vysokoškoláci, v priemere asi do dvoch, troch mesiacov," hovorí Martina Dobrovská z Úradu práce v Partizánskom. Často si totiž nájdu zamestnanie tam, kde vyštudovali alebo aj za hranicami.
Ako dlho budú v evidencii nezamestnaných stredoškoláci, závisí od toho, v akom odbore získali kvalifikáciu, hovorí Daniela Šothová z úradu v Bardejove. "Niektorí sa zamestnajú do šiestich mesiacov a niektorí v evidencii ostávajú dlhšie."
Oproti ostatným nezamestnaným sú absolventi - je jedno, či vysokej, alebo strednej školy - vo výhode, pretože "sú zručnejší, flexibilnejší a najmä motivovanejší", tvrdí Andrea Houšková z úradu v Nových Zámkoch. O tom, že "sú na trhu práce veľmi žiadaní", podľa nej svedčí aj to, že už v júni a júli zamestnávatelia úradu adresovali niekoľko ponúk na zamestnanie čerstvých absolventov.
Jediné, čo absolventom chýba, je podľa Houškovej dostatok praxe. V personálno-poradenskej spoločnosti TASK v Trenčíne nám však povedali, že postoj zamestnávateľov k absolventom sa už zmenil. "Od striktného požadovania praxe pri hľadaní nových zamestnancov sa už upúšťa."
Poradcovia z TASK absolventom neodporúčajú, aby boli príliš prieberčiví. "Podľa nás je pre absolventa dobré, ak sa hneď zamestná, získa skúsenosti, pracovné zručnosti z vyštudovaného odboru. Ľahšie sa mu bude hľadať zamestnanie, ktoré bude jeho 'vysnívaným'."
Lujza Kuceková z agentúry Novidea považuje za najrozumnejšie začať si zamestnanie hľadať ešte pred ukončením školy. "Zatiaľ stále prevláda tendencia, výdatne podporovaná rodinným zázemím, najprv si odpočinúť, užiť posledné prázdniny a až potom začať hľadať prácu," tvrdí. Aj preto podľa nej úrady práce v septembri očakávajú nával absolventov.
Jazykov znalí sú na tom najlepšie
Záujem o absolventov majú najmä väčšie a zahraničné spoločnosti. Problémom podľa Lujzy Kucekovej z personálno-poradenskej agentúry Novidea je, že mnohí ešte stále nevedia cudzí jazyk a majú aj nedostatky v odborných vedomostiach.
"Aktívnejší, ktorí počas štúdia absolvovali pobyt typu Work and travel, sú nielen jazykovo zdatnejší, ale aj zrelší a cieľavedomejší. Ich šance na trhu práce sú vysoké," tvrdí. V popradskom regióne, kde agentúra pôsobí, je však podľa nej takýchto kandidátov nedostatok, obzvlášť s technickým vzdelaním.
Daniela Šothová zo sociálneho úradu v Bardejove tvrdí, že v posledných rokoch väčšina absolventov odchádza pracovať do zahraničia, kde sa popri tom, že pracujú, zdokonaľujú v cudzích jazykoch.
Čo hovorí štatistika
Tam, kde pracovných príležitostí nie je nazvyš, absolventi majú lepšie vyhliadky na zamestnanie ako iní nezamestnaní. Z júlovej štatistiky je zrejmé, že po okrese Komárno najmenšiu časť nezamestnaných absolventi tvoria v okresoch Revúca (2,4 percenta), Rimavská Sobota (2,5), Gelnica (2,6), Kežmarok (2,9), Levice (2,9), Rožňava (3,0) a Detva (3,0), teda v podstate v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. V Gelnici a Detve dokonca evidovali o 56 nezamestnaných absolventov menej ako v Bratislave V a v Revúcej len o 23 viac.
Najväčšiu časť z nezamestnaných tvoria absolventi v okresoch Senec (7,7 percenta), Ilava (7,2), Topoľčany (6,4), Piešťany (6,4), Hlohovec (6,3) a Košice III (6,3), teda v okresoch s podpriemernou mierou nezamestnanosti.
Vypovedaciu hodnotu štatistiky trocha skresľuje to, že v nej nie sú zahrnutí všetci evidovaní nezamestnaní do 25 rokov, ale len tí, ktorí denné štúdium dokončili pred menej ako dvoma rokmi a zatiaľ žiadne zamestnanie nezískali - teda nie aj tí, ktorí nedoštudovali alebo ak aj doštudovali, odvtedy už boli niekedy zamestnaní.
(joč)
Čo môžu úrady práce absolventom ponúknuť
Absolventská prax
Určená je každému evidovanému nezamestnanému do 25 rokov veku. Dnes má rozsah 20 hodín týždenne. Má to tak byť aj po 1. januári 2006, no celkovo má trvať najviac 6 mesiacov. Ministerstvo tak chce praktikantom umožniť, aby sa skôr uplatnili na trhu práce.
Praktikantovi úrad práce mesačne prispieva 1500 korunami. Od budúceho roka to má byť 1700 korún. Tomu, u koho praxuje, štát už nebude mesačne prispievať 1000 korunami. Ministerstvo tak hodlá zabrániť tomu, aby praktikantmi, teda aj za štátne peniaze, zamestnávatelia nahrádzali zamestnancov.
Iné
* pomoc pri vypracovaní životopisu, žiadosti o prijatie do zamestnania, respektíve motivačného listu,
* možnosť si vyskúšať testy, s ktorými sa môžu stretnúť na konkurzoch u potenciálnych zamestnávateľov,
* náhradu časti výdavkov na cestovanie na vstupné pohovory a konkurzy,
* informácie o pracovných príležitostiach v Európskej únii,
* príspevky určené evidovaným nezamestnaným.
Informácie poskytli Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo by mali absolventi vedieť
Á Ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy ho zamestnávateľ musí oboznámiť s tým, aké práva a povinnosti má mať a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za akých má pracovať.
Á Od toho, kto sa uchádza o prvé zamestnanie, zamestnávateľ môže vyžadovať "len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať". Od toho, kto už zamestnaným bol, zamestnávateľ môže požadovať pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní.
Informácie o
tehotenstve, rodinných pomeroch, bezúhonnosti, ak nejde o prácu, pri ktorej sa podľa nejakého predpisu bezúhonnosť vyžaduje, alebo ak to povaha práce nevyžaduje, politickej, odborovej a náboženskej príslušnosti, zamestnávateľ vyžadovať nesmie.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou.
V zmluve majú byť aj
stručná charakteristika druhu práce a mzdové podmienky, výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej lehoty, ak o nich nehovorí kolektívna zmluva. V zmluve možno dohodnúť aj skúšobnú lehotu - najviac tri mesiace. Predlžovať ju nemožno, no predlžuje sa o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
Ak v zmluve nie je výslovne uvedené trvanie pracovného pomeru, platí, že ide o pomer na neurčitý čas. O pracovný pomer na neurčitý čas ide aj vtedy, ak pomer na určitý čas nebol dohodnutý písomne.
Zmluvu možno zmeniť, len ak sa zamestnávateľ a zamestnanec na zmene dohodnú.
(joč)
