Z každého záberu je zjavné, že na "palube" potápajúceho sa New Orleans zostali len najslabší a najchudobnejší. Teda Afroameričania - černosi. V pasci ich nedržia segregačné zákony, ale chudoba. Pohroma prišla v najhorší možný čas. Na konci mesiaca čakali na peniaze z podpory. Preto nemali na to, aby si zaplatili cestu z mesta. Sú zúfalí a aj preto je cítiť z ich slov veľa trpkosti. Majú pocit, že všetci na nich kašlú.

S vodou sa von vyvalila aj všetka špina z podsvetia. Niektoré štvrte ovládli ozbrojené gangy, ktoré prepadávajú, rabujú, znásilňujú. Pochádzajú z úplne inej Ameriky, na akú sú turisti v New Orleans zvyknutí. Narodili sa v bezútešných štvrtiach a v extrémnych podmienkach po hurikáne stratili všetky zábrany.

Ako fungujú predsudky predviedli tlačové agentúry, ktoré dve podobné fotografie uviedli s veľmi rozdielnymi textami. Na jednej si vynášajú tovar z obchodu belosi, na druhej černosi. Prvá popiska uvádza, že "dvaja miestni obyvatelia sa brodia po prsia vo vode po tom, čo našli chlieb a malinovku v obchode." K druhej napísali: "Mladý muž kráča po prsia vo vode po tom, čo vyraboval miestny obchod s potravinami."

Z okraja spoločnosti do centra diania, znie zasa titulok denníka New York Times o obyvateľoch New Orleans. Záplavy upozornili Ameriku na to, v akých zúfalých podmienkach žije mnoho Afroameričanov na juhu USA. New Orleans je rozdelené mesto. Dve tretiny jeho obyvateľov sú černosi, tretina obyvateľov žije v chudobe.

Zástupca afroamerických starostov pre New York Times povedal, že mnoho čiernych starostov zo štátov Mississippi a Alabama zúfalo žiadajúcich o pomoc nedostalo od oficiálnych miest žiadnu odpoveď. Známy reverend a politik Jesse Jackson to vysvetľuje tým, že prezident Bush tam získal málo hlasov.

Štát skutočne podcenil prípravy na evakuáciu mesta, zabudlo sa predovšetkým na starých, chorých a telesne postihnutých.

(mch)