V New Orleans sa šíri beznádej a hnev. Voda v meste podľa niektorých odhadov ešte stále väzní desaťtisíce ľudí.

Rozhnevané davy volajú pomoc a vrhajú sa chaoticky k vrtuľníkom, ktoré prilietavajú s humanitárnymi zásielkami. Všetko komplikuje nedostatok potravín, pitnej vody a liekov.

Mesto navyše trápia ozbrojené skupiny. Znásilňovanie a lúpeže v zatopených uliciach sú na dennom poriadku. Nepomohlo ani vyhlásenie výnimočného stavu a zákaz nočného vychádzania. Ozbrojenci prepadávajú chodcov, vrátane zblúdilých turistov.

Do New Orleans dorazilo 14-tisíc príslušníkov Národnej gardy, aby spacifikovali vyčíňajúce gangy. Tie napríklad obsadili Kongresové centrum, blízko Superdomu. Policajti aj vojaci majú právo strieľať po každom, kto ohrozuje životy druhých. V najbližších dňoch by sa ich počet mal zvýšiť na 30-tisíc.

Záchranári pokračujú v hľadaní tých, čo sa skryli pred vodným živlom. Nikto, ani starosta, stále nevie, koľko ľudí hurikán vlastne zabil. Predpokladá, že obetí budú tisíce.

Evakuáciu brzdia nepokoje aj nedostatok dopravných prostriedkov. "Sme len roj krýs, a tak s nami zaobchádzajú," rozčuľoval sa podľa New York Times 31-ročný kuchár Erlie Young, ktorý čakal v rade na odvoz zo zapáchajúceho štadiónu. Superdom sa na niekoľko dní stal úkrytom pre 30-tisíc ľudí. Po ničivom hurikáne sa v Spojených štátoch rozbehlo najväčšie presídľovanie od občianskej vojny.

Červený kríž už oznámil, že každý útulok v siedmich okolitých štátoch, celkom pre 76-tisíc ľudí, je už obsadený. "Stovky míľ od New Orleans sú hotely preplnené a rýchlo sa obsadzujú," napísal Washington Post.

Mnohí len vymenili jeden štadión za druhý a skončili v Astrodome v Houstone. Pre malé kapacity už aj tam prestali prijímať a ľudí posielali do okolitých miest. Zastavili sa pri čísle 11325 namiesto plánovaných 20-tisíc.

"Stratila som syna. Neviem, či je živý, alebo mŕtvy," rozprávala Gaynell Wardenová. V pyžame a stovky kilometrov od svojho strateného domova stála v rade na sendviče a vodu.

Pre Latrica Alexandera sa stala dočasným útulkom jedna z telocviční v Louisiane. "V žiadnom prípade. Nezostávam tu," reagoval, keď tam prišiel prvýkrát. Nakoniec si zvykol a minimálne ďalší mesiac tam zostane. "Je to ťažké, keď sa chcem osprchovať, musím si vyčkať dlhý rad. Nie je tu veľmi čo robiť: vstanete, jete, prechádzate sa, a potom sa vrátite naspäť do svojej malej postele." Podobné scény sa podľa denníka Wahington Post opakujú v mnohých mestách, ktoré uchýlili ľudí z New Orleans.

(rek, čtk, reuters)