Hoci sa v cenníku mnohých bánk píše, že napríklad platba kartou v obchode je zadarmo, v skutočnosti treba zaplatiť niekoľko korún za pohyb na účte. Platiť treba aj pri vyberaní peňazí z bankomatu či v pobočke, pri posielaní peňazí na iný účet a aj vtedy, keď peniaze z účtu neodchádzajú, ale naň prichádzajú.

Banky tvrdia, že nezaratúvajú účtovné položky priamo do poplatku preto, lebo každá táto suma predstavuje niečo iné. "Každá transakcia, ktorú klient realizuje, znamená, že banka musí vykonať určité úkony, na ktoré potrebuje rôzne zariadenia, materiál a ďalšie prostriedky. V účtovnej položke je premietnutá práve cena tejto práce a náklady na vývoj, bankové systémy a prevádzku," povedal hovorca Tatra banky Roman Začka. "Poplatky za služby vyjadrujú v rámci poplatkovej politiky banky aj iné náklady banky, hlavne manuálnu prácu zamestnancov pri priehradke, resp. iné prevádzkové náklady spojené s poskytovanými službami," dopĺňa Peter Orth z Istrobanky.

"Pokiaľ banka tvrdí, že je niečo zadarmo a v skutočnosti si za to pýta peniaze, je to klamanie spotrebiteľa," hovorí Marta Černá z Fóra spotrebiteľov.

Banky majú stanovenú rôznu výšku účtovnej položky na rozličné úkony. Slovenská sporiteľňa si okrem poplatkov pýta za výber z cudzieho bankomatu šesť korún, z vlastného štyri koruny a v pobočke osem korún. Za prijatie platby si strhne dve päťdesiat a za platenie kartou v obchode štyri koruny. V Dexia banke vyjde zas prijatie platby na štyri koruny, platba v obchode na dve koruny a výber z vlastného bankomatu tri koruny.

Výška účtovnej položky väčšinou závisí od toho, v akej miere je daná operácia zautomatizovaná. Ak sa na nej musí podieľať pracovník banky, býva najvyššia, ak však prebehne úplne bez zásahu človeka z banky, býva najlacnejšia. Preto banky napríklad účtujú za poslanie peňazí cez internet nižšie položky ako za poslanie peňazí prostredníctvom platobného príkazu v pobočke.