Hovorila, že je tam už zopár týždňov. Vydala sa na cesty, ale nemala dosť peňazí. Zato v ruksaku mala kadernícke pomôcky. Robila to tak, že všade, kam prišla, si na ubytovanie zarábala svojím remeslom. Na informačnej tabuli v hosteli bol inzerát: Japonský kaderník. Strihanie 5 dolárov. Povedala mi: "Japonský kaderník prežije kdekoľvek na svete." Dal som jej za pravdu. Aj v mnohých lokálnych novinách japonskej komunity v USA, v Kanade či v Austrálii som našiel veľa inzerátov ponúkajúcich prácu kaderníkom a holičom. Japonci sa môžu stravovať v reštaurácii, hoci aj neázijskej kuchyne (ja zvlášť), ale kaderník musí byť Ázijčan, čo naozaj pozná špecifiká našich vlasov (aspoň podľa mňa).
Naše vlasy sú tvrdé, husté a rovné. Navyše, rastú tak rýchlo, že k holičovi musíme chodiť každý mesiac. To si vyžaduje schopnosť strihať ich postupne, okolo celej hlavy, a zároveň ich preriediť. V Kalifornii som si povedal, že do svojho účesu investujem a navštívil som špičkové kaderníctvo. Bola tam príjemná a drahá atmosféra, ale vyšiel som odtiaľ s účesom, akoby som mal namiesto hlavy ananás. Vtedy som si kúpil elektrický strojček a prvýkrát sa ostrihal sám. Teraz som už nebol u japonského holiča dva a pol roka. Chýba mi to.
Japonské kaderníctvo je veľmi pohodové miesto. Najprv vás vezmú do miestnosti, kde vám učnica alebo nová kaderníčka umyje vlasy. Šampónovanie je zároveň masážou hlavy, je to ohromne príjemné. Vždy sa vás pritom spýtajú, či nemáte na hlave nejaké chúlostivé miesto a či vás niekde nesvrbí, lebo sú ochotní to miesto poškrabkať. Tisíckrát v živote som počul túto otázku, ale nikdy som neodpovedal áno. Sú také úslužné a berú svoju prácu veľmi vážne. To však nevidíte, iba cítite a tušíte, lebo počas umývania máte na tvári položené rúško. Jednak preto, aby vám kontakt s kaderníčkou nebol nepríjemný, a tiež, aby vám do očí nestriekala voda. Potom vás posadia do strihacieho kresla. Ukážu vám katalóg s účesmi, niekde majú vašu kartu podobnú ako u lekára, aby nezabudli, aký je váš obľúbený účes, niekde vám ponúknu kávu, kým vám robia trvalú. Po zostrihu vám opäť umyjú hlavu, aby sa vyplavili drobné odstrihnuté vlasy. A zasa sa vás pritom spýtajú, či vás netreba niekde poškrabkať. Opäť vás usadia do kresla, kaderníčka vlasy vysuší, sformuje, niekde vám nakoniec pomasírujú šiju. Umytie a strihanie vlasov vyjde na 1050 až 1500 korún.
V japonských kaderníctvach majú obyčajne v utorok zatvorené. Neviem presne prečo, ale hovorí sa, že keby bolo po veľmi vyťaženom víkende zatvorené v pondelok, zamestnanci by odpadli od únavy a neužili by si voľno. Pretože pondelok je po víkende v kaderníctve trochu pokojnejší, môžu v práci zvoľniť tempo a utorkové voľno si už dokážu užiť aktívne. Kaderníctva sú určené pre ženy i mužov, v Japonsku však máme osobitne aj holičstvá.
Holiči a kaderníci sú ľudia s rozdielnou kvalifikáciou. Holič je obyčajne lacnejší ako kaderník, má povolené používať britvu a po skončení svojej práce robí zákazníkovi dlhšie masáž.
Nuž, onedlho sa chystám do Japonska. Teším sa na to, ako pôjdem ku kaderníčke, lebo na Slovensku sa strihám sám. Trvá mi to dvadsať minút. Preriedim si ofinu, ostrihám boky a vzadu to nechávam na moju ženu.
Autor: MASAHIKO
