Písal sa rok 1943. V Nízkych Tatrách sa končili práce na výstavbe jednej z našich najkrajších horských ciest, ktorej východiskovými bodmi boli Kráľova Lehota a Brezno nad Hronom. Spájala cesty, ktoré viedli údolím Hrona a Váhu, Nízke Tatry prekračovala v sedle Čertovice, teda v nadmorskej výške 1228,34 metra. Sprístupnila krásy Nízkych Tatier, ich turistických stredísk a zároveň bola dôležitým článkom pri budovaní spojenia hlavného mesta Bratislava s Vysokými Tatrami.
Horský charakter tejto cesty si vyžiadal stavbu malých objektov, z ktorých najpozoruhodnejší bol určite most nad bystrinou Lajštroch v úseku Čertovica - Mýto pod Ďumbierom. Jeho stavbu začala realizovať firma Ing. Ladislav Hits, podujímateľ stavieb v Poprade roku 1941, to znamená, že trvala necelé dva roky.
Autorom projektu tohto unikátneho mosta bol Ing. arch. Ivan Zlocha. Most svedčí nielen o jeho vkuse, zmysle pre krásu, o citlivom prístupe pri začlenení stavby do okolitého prírodného prostredia, ale aj o originalite pri jeho technickom riešení, s čím všetkým súvisel aj výber stavebného materiálu. Bol ním železobetón, piliere sú obložené kameňom, ktorý sa ťažil v skalnatom záreze trasy neďaleko mosta. Most je pozoruhodný aj tým, že je postavený do oblúka s polomerom 60 metrov a so vzdialenosťou krajných podpôr tiež 60 metrov. Pozdĺžny i priečny sklon je tri percentá. Vozovka je široká 7,8 metra a je vydláždená andezitovými kockami. Po oboch stranách mosta sú chodníky, každý z nich je široký jeden meter.
Most je najvyššie položeným mostom na Slovensku a po nedávnej rekonštrukcii výborne slúži aj dnes. Keď pôjdete cez Čertovicu, všimnite si ho, skutočne nemá široko-ďaleko obdobu. Ing. Vladimír Zlocha
( s použitím otcovho článku
Ing. arch. Ivana Zlochu z roku 1943 )
Zachráňme, čo sa ešte dá
Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.
Čo konkrétne máme na mysli?
Posielajte nám fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí, fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce. Zábery dedín, miest, dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny aj zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe.
Časové ohraničenie: dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia.
Tu treba vysloviť dôležitú prosbu: Bez určenia KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií nie je fotografia či písomnosť dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a teda ju nemožno použiť.
Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa.
Ako to chceme použiť?
Najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria originálnu publikáciu.
Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty.
Kam posielať materiály?
Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4,
831 02 Bratislava
e-mail: Q111@stonline.sk
