FOTO – PREMIERE

Výber postáv Toma Cruisa v posledných filmoch (Magnólia, Eyes Wide Shut) dáva tušiť, že sa s postupujúcim vekom snaží vymaniť zo škatuľky dobre vyzerajúceho úspešného narcisa a zapadnúť medzi hŕstku charakterových hercov. Neponechal nič na náhodu a v prípade Vanilkového neba sa stal i spoluproducentom, čím ovplyvnil výber štábu i celkové vyznenie filmu – remake španielskej snímky Abre Los Ojos (Otvor oči) režiséra Alejandra Amenábara. Ten svoj film znova prerežírovať odmietol, a tak Cruise najal majstra romantických komédií Camerona Crowa. Snaha jedného z najväčších obľúbencov bulvárnych časopisov síce ostala kdesi na polceste, nebola však celkom márna.

David Aames (Tom Cruise) je mladý, úspešný, dobre vyzerajúci a bohatý spoluvlastník prosperujúceho vydavateľstva. Má všetko, o čom iní len snívajú. Jedného dňa sa však zamiluje do čerstvej známosti svojho najlepšieho priateľa, mladej a príťažlivej tanečníčky Sofie (Penélope Cruzová). Strávi s ňou noc naplnenú dôverným rozhovorom nahrádzajúcim obligátny sex. Nežná rozlúčka dáva tušiť, že pôjde o čosi viac než rozptýlenie na jednu noc. Do hry však vstúpi ohrdnutá milenka Julie (Cameron Diazová), ktorá sa rozhodne prediskutovať svoj vzťah k Davidovi za volantom auta v rýchlosti 80 míľ za hodinu. Nasleduje havária, pri ktorej Julie umiera. David prežije, no jeho tvár je znetvorená. Zdá sa, že všetko sa začína obracať proti nemu.

Film Camerona Crowa je rôznorodou zmesou žánrov. Po prvej polhodine romantickej melodrámy sa pozvoľna mení na kombináciu psychotrileru s prvkami vedeckej fantastiky. Začínajú sa objavovať navzájom si protirečiace scény, prestáva byť možné jednoznačne oddeliť predstavy od skutočnosti. Podobný princíp rozprávania bol použitý aj vo filme Matrix, k dokonalosti ho priviedol David Lynch v Lost Highway. Relativizovanie filmovej reality umožňuje hru s divákom a jeho očakávaniami. Podobne aj v prípade Vanilkového neba, kde už od polovice filmu prestáva byť jasné, či sa hlavný hrdina stal obeťou sprisahania svojho okolia, alebo utrpel ťažkú psychickú ujmu a sledujeme len sled jeho halucinácií. Príbeh sa stáva rébusom, ktorého vysvetlenie čaká diváka až na konci tunela, pričom ho cestou spoľahlivo udržiava v napätí.

Tom Cruise bral účasť na tomto projekte veľmi osobne, čo sa odrazilo na spôsobe jeho herectva. Predovšetkým vo chvíľach, keď čelí obrazu svojej znetvorenej tváre, akoby si nechcel nechať ujsť možnosť ukázať, koľko dramatična dokáže vložiť do jediného pohľadu. Darmo, fyziognómia niektorých hercov predurčuje k istým druhom úloh, z ktorých sa je len ťažké vymaniť. Podobne ako Sylvester Stallone sa cíti doma v postavách, ktoré rozmýšľajú rukami, aj Cruise je najvernejší tam, kde netreba riešiť existenciálne otázky.

Zarytí priaznivci originálu budú americkej mutácii španielskeho trileru vyčítať opisnosť, sentiment, či principiálnu zbytočnosť. Napriek tomu mu nemožno uprieť pútavosť rozprávania a snahu vyhnúť sa zabehnutým hollywoodskym šablónam. Vanilkové nebo je vcelku vydarený kompromis, ktorý má šancu zaujať široké spektrum divákov. Našťastie, nielen preto, že jeho vznik prispel k rozbitiu dlhoročného vzťahu Toma Cruisa s Nicole Kidmanovou.

Autor: Jaroslav Ridzoň(Autor je filmový publicista)