Ak dosiaľ Slobodan Miloševič v Haagu prehovoril, opakoval zhruba jedno a to isté - neuznáva legitimitu haagskeho tribunálu. Bývalý srbský prezident si nie je vedomý nijakých svojich zločinov, a preto nepožiadal ani o obhajcu (hoci ho navštevuje celý tím právnych expertov).

Celkom inú mienku má obžaloba Medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY). Dnes sa v Haagu začína súd, ktorý niektoré médiá prirovnávajú k novodobému Norimbergu. Na lavici obžalovaných zasadne bývalá hlava štátu, aby sa zodpovedala z najťažších vojnových zločinov vrátane genocídy.

Proti Miloševičovi boli vznesené obvinenia v troch kauzách. Obvinenie z vojnových zločinov vrátane genocídy spáchaných počas vojny v Bosne (1992 - 1995), zo zločinov proti ľudskosti v Chorvátsku (1991) a Kosove (1999). Verdikt je zrejme vopred jasný - tak ako v prípade Hitlerových pobočníkov pred súdom v Norimbergu. Opak by bol výsmechom tisícov nevinných obetí. Maximálny trest, ktorý Miloševičovi hrozí, je doživotie.

Neschopnosť Západu

Doterajšie vystupovanie haagskeho väzňa číslo jeden sa zmení. Miloševič sa zrejme pokúsi vinu za vojny v Juhoslávii hodiť na svojich súperov - západné mocnosti. Západu tak ešte raz bude pred očami defilovať jeho totálna neschopnosť.

Dnes je takmer nepredstaviteľné, že sa európske mocnosti so založenými rukami dívajú na tanky Belehradu valiace sa do Chorvátska, na trojročné obliehanie a ostreľovanie Sarajeva, že dopustia masakru tisícov ľudí v Srebrenici. Západ nebol na krvavý rozpad Juhoslávie absolútne pripravený a jednoducho nenašiel nijaký použiteľný mechanizmus, ktorým by reagoval. Pomohli až bomby - najprv v Bosne. Západ ich použil znova, keď šlo o Kosovo - a to už padali na Belehrad.

Miloševič dnes môže pred súdom tvrdiť, že bol partnerom západných politikov, že ho dlho velebili ako mierotvorcu a do poslednej chvíle klopali na jeho dvere. Bude mať pravdu. Západ zaradil Miloševiča definitívne do kategórie vojnových zločincov až po roku 1999, keď došlo na etnické čistky v Kosove. Po celé deväťdesiate roky si vyslanci tzv. civilizovaného sveta podávali s Miloševičom ruky, čo sa ospravedlňovalo tvrdením, že tento politik nemá alternatívu, dokonca že je „faktorom stability, a vyjednávanie je lepšie, než izolácia.

Predvolajú aj Clintona?

„Nebude sa brániť podľa pravidiel tribunálu, ale použije súd, aby povedal pravdu o tých udalostiach,“ povedal agentúre Reuters v Haagu právnik Dragoslav Ognjanovič, ktorý je v kontakte s Miloševičom.

Očakáva sa, že požiada o predvolanie prominentných svedkov, ako sú bývalá americká šéfka diplomacie Madeleine Albrightová a exprezident Bill Clinton. Môže tiež citovať z dôvernej diplomatickej korešpondencie či záznamov z rozhovorov so západnými politikmi, ktoré by dokazovali, že ho Západ rešpektoval a povzbudzoval. Môže sa dokonca zviezť na vlne protiteroristickej kampane a pripomenúť, že aj on v Kosove bojoval proti moslimským teroristom.

Žiadne vskutku nové šokujúce odhalenia sa však nepredpokladajú. Miloševič sotva môže tvrdiť, že západní politici uznávali metódy, ktorými svoju politiku presadzoval. Západ je spoluvinný svojou pasivitou - to je však téma pre inú inštitúciu, než je haagsky tribunál.